Vnútorný chtíč.

6. october 2011 at 20:39 | Eleanor |  Slová do vetra
Ako inak nazvať to, čo teraz pociťujem? Až teraz mi je jasné, že naozaj idem vpred, vyvíjam sa, dospievam... láska, ktorá ma tak spaľovala uplnylý rok, je preč a nahradil ju celkom iný cit. A neviem, či sa mu mám smiať, alebo pod jeho silou padnúť na kolená a prosiť o rýchlu smrť. Bez zbytočnej melodramatie môžem povedať že neviem, ako čeliť niečomu novému a dosiaľ nezažitému.
S mojimi vzťahmi to vždy bolo tak, že som sa zamilovala, a tá láska trvala, bola silná, stála, nežná...
Tak čo je sakra toto?
Tento človek je ako... ja. Nechápem to. Myslí podobne, má ma celú prečítanú, vie, čo chcem povedať ešte skôr, než to vyslovím - nie telepaticky, ale skrátka to vie. Najprv som si ho nevšímala, bol proste človek, záležalo mi predsa na niekom inom. A netuším, kedy prišiel tento zlom, bolo to preč. A nechápem to, lebo to nebola vrtošivá láska, bola stála a hlboká a natrápila som sa pre ňu dosť, lebo sa jej nešlo zbaviť. Ale odrazu - akoby to niekto prestrihol a bolo to preč.
Teraz viem, že to nie je láska, ale ťahá ma k nemu niečo nepopísateľné a znervózňuje ma, že to neviem pomenovať. Je to ako taký hák niekde vo mne, ktorý ma núti bežať k nemu. Je to hlas v mojej hlave, ktorý sotva počuteľne vysloví jeho meno a ja zase myslím na všetky okamihy s ním. Je tam kus fyzickej príťažlivosti, viem, že nie len z mojej strany, a obrovský kus toho, že je ako ja. Nikdy som nikoho takého nepoznala. Možno preto mi tak začal imponovať, keď som ho spoznala. Nie je to láska, na to sa asi poznáme málo... no nie je to ani nič, čo by sa dalo potlačiť do kúta mojej hlavy a ignorovať.
A on vie, že viem, že mi nie je ľahostajný. Som si tým istá. A neviem, či sa mám snažiť tajiť to, alebo riskovať, že sa mi začne vyhýbať. Hoci je mi tak podobný, neviem, ako by na toto zareagoval, a keďže je tu šanca, že by zareagoval únikom... tak skrátka... mlčím.
A tak svoje pocity nazývam vnútorným chtíčom - nie fyzickým, ale tým duševným, po ňom, jeho slovách, jeho osobnosti. A musím povedať, že niekedy je tento ešte silnejší, než ten fyzický.
 

Be the first one to judge this article.

Poll

Páči sa Ti článok?

áno
nie

Comments

1 nat nat | Web | 6. october 2011 at 22:27 | React

je zaujímavé nakuknúť do toho, ako niekto premýšla..tie myšlienky ma nútia zamyslieť sa...ani neviem, či ti chcem dať nejakú radu, skôr by som si rada počkala na pokračovanie...ako v nejakej knižke..:)

2 lucia lucia | 7. october 2011 at 20:18 | React

prečo to neriskneš? prečo mlčíš? prečo sa nebiješ o to, čo chceš? prečo si sama zo sebou? Čo môžeš stratiť? Čo ak chce to isté?

3 Eleanor Eleanor | Web | 8. october 2011 at 12:26 | React

[2]: Lucka, ja si vždy pomyslím, že by som to vycítila. Ak by som mala malú odozvu, malú nádej, tak riskujem... ale takto viem, že sme možno nejaký zvláštny druh priateľov, ale asi nič viac.
A navyše, včera som mu písala. Odbil ma dvoma slovami, asi hodinu po tom, čo som sa ozvala ja.
Nemyslím si, že len "nemal náladu". Myslím, že on nemal náladu na mňa. A s tým sa nejak musím vyrovnať...

4 Es Es | Web | 12. october 2011 at 18:10 | React

Stejně jako si psala ty ke mě, nebudu ti tvrdit, že vím, jak se  cítíš..ale začila jsem to a teď zažívám něco jiného, ale podobného

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.