2.diel

9. october 2011 at 23:54 | Eleanor |  Scenár
3. BUDOVA GYMNÁZIA JÁNA PALÁRIKA. UČEBŇA ANGLICKÉHO JAZYKA.

Študenti sú nepokojní, rozprávajú sa vo dvojiciach, trojiciach, na laviciach sú rozprestreté plagáty. Platinová blondína piští, krčí papiere, ktoré má v ruke, až kým ňou nakrátko ostrihaný chlapec s okuliarmi nezatrasie. Pri poslednej lavici v rade pri ľavej stene stojí Andrej a hnedovlasé dievča. Niečo rýchlo hovorí, ale Andrej sa len usmieva a hrá sa na mobile.

JÚLIA
Andrej, počúvaš? Tomáš tu nie je a my nemáme vytlačené tvoje strany. To sú tie, ktoré si sa mal naučiť pred hodinou. (Vytrhne Andrejovi z rúk starú dobitú Nokiu, kútikom oka si všimne rozpísanú SMS, ale nekomentuje to. Tvári sa zúfalo a nahnevane.)

ANDREJ
Veď dobrééééé. (Otrávene zagáni a snaží sa jej vytrhnúť mobil z ruky.) Čo teraz chceš? Nemáme to, budeme improvizovať. Improvizácia je fajn. Priam ideálna. (Pozrie sa vpravo a rozosmeje sa.) Peťo, aké to máte? Povedz Jule nech nezošalie.

Júlia stíska mobil, akoby ho chcela hodiť o zem, v očiach má nerozhodný pohľad, ktorý upiera na zem. Zatne zuby a pozrie na spolužiaka s kratšími svetlými vlasmi. Ten v roztiahnutých rukách drží plagát so zeleným nápisom "Za lepšie ovzdušie". Pozerá na Andreja a vrtí hlavou.

PETER
Neviem ani slovo preboha. A Lucia na tom nie je o nič lepšie. Šak tu sa na to všetci vysrali.

ANDREJ
(Zvrtne sa k Júlii až mu hnedé kučery poskočia.)
Vidíš. Vráť mi ho. (Vystrie ruku a Júlia mu do nej silno treske jeho mobil.)

JÚLIA
Nenávidím tvoj sprostý flegmatický prístup k veciam, na ktorým mne zvyčajne záleží. Ale veď toto si zapamätám.

ANDREJ
Pripomeň mi, kedy som sa pri tebe ešte správal ako flegmatik. (S odhodlaním na ňu pozrie.)

JÚLIA
Minule pri výbere toho kina? Vraj Júlia to zorganizuje, bla-bla-bla. Bol to tvoj nápad a jediné na čo si sa zmohol, bolo: Je mi to jedno. Vyber niečo ty.

ANDREJ
-Letargicky- Fíha. Tak to už hej. Ale viac toho na mňa nemáš. Chceš vedieť prečo? Lebo nie som flegmatický. Bože, tak jeden projekt z angličtiny, koho to zabije? (Prechádza do mrmotu a znovu píše správu.)

JÚLIA
Fajn. Fajn, je mi to jedno. Tvoja známka.

Do triedy vchádza učiteľ, má okolo tridsiatky, čierne vlasy mu siahajú takmer po plecia. Pôsobí veľmi južanským dojmom. Čiernymi očami preskenuje triedu a potom im rozkáže, aby sa usadili. Júlia na neho pozerá možno o trochu dlhšie, než by mala. Hnedé vlasy si rýchlo začeše za ucho a sklopí pohľad k plagátu, ktorý vyrobila. Sadne si a začne si opakovať jej časť projektu. Andrej sa baví s chlapcom po jeho pravici, na niečom sa nahlas zasmejú, až učiteľ zdvihne pohľad.

BORANSKÝ
Celkom sa teším, keď si vypočujem tvoj projekt, Andrej. Poď, idete prví.

ANDREJ
Prvá mala ísť Klaudia...

BORANSKÝ
Dostal som chuť začuť tvoj hlas, to sa nestáva tak často. A tak ti dávam prednosť. Nie som skvelý? (V triede zaznie tichý smiech niektorých žiakov.) Som.

Boranský sa usmeje, nemyslí to vážne, ale vidno, ako sa snaží, aby to tak znelo. Andrej to vzdal, postaví sa, vezme plagát. Júlia položí jej papiere na stôl. Trochu roztrasene sa postaví pred triedu, Andrej pre ňu nie je nijakou oporou, pohľad upiera do náprotivnej steny.

JÚLIA
Prepáčte, pán profesor... Tomáš dnes chýba a my teda nemáme isté časti, ktoré mal priniesť...

BORANSKÝ
V poriadku, Júlia. Predsa sme si povedali, že dnes je pevný termín, a prezentovať to budete v takej zostave, v akej prídete. Tomášovi povedzte, že svoju časť mi odovzdá keď príde do školy.

Júlia sa zatvári rezignovane. Začne prednášať a potom pozrie na Andreja, ktorý má pokračovať. Andrej sa netvári zahanbene. Pozrie pokojne na učiteľa.

ANDREJ
Ja svoju časť nie som naučený... ospravedlňujem sa. Môžem vám to odovzdať spolu s Tomášom.

BORANSKÝ
To bude ale aj horšia známka pre tvoju partnerku. (Pozrie na Júliu, ktorá akoby nemala naporúdzi žiaden argument. Hľadí na svoje tenisky a hrá sa s prstami.) Zdá sa ti to spravodlivé?

ANDREJ
Nie...

BORANSKÝ
Fajn, Júlia, len preto, že si to ty - jednotka. Andrej päť.

Andrej vyzerá trochu nespokojný. Posadí sa spolu s Júliou do lavice, bradu si oprie o ruku a pozerá na trojicu spolužiakov, ktorí prezentujú projekt "Za legalizovanie marihuany".

ANDREJ (v mysli)
Ako doriti súvisí to, že ja neviem nič, s ňou? Len sa mi to potvrdilo. Boranský je drbnutý.

Pípnutie Andrejovho mobilu naznačilo, že mu prišla správa. Nezaujatý výraz sa zmení na očakávanie, keď číta riadky na displeji.

- záber na mobil

Hana:
Iste, ze mozeme. Dlho sme neboli ;) Tak pred skolou o 15tej... daj vediet, ak sa to zmeni.

Andrej sa odrazu usmeje. Po chvíli potlačí úsmev ale v očiach mu prebleskuje radosť a triumf.


4. MELÁNIINA IZBA

Melánia sedí v rohu svojej postele, na nohách má veľký, štvorcový vankúš, v jednej ruke telefón. Na nohách má pruhované, neónovoružovo-čierne podkolienky, oblečenú starú, šedú mikinu, spod nej vytŕča zelené tričko. Telefonuje.

MELÁNIA
Tak som ochorela, no... veď to bezomňa vydržíš, bude to nanajvýš týždeň. (Nos má červený, huhňá a na nočnom stolíku blízko nej sa povaľujú vreckovky.) Včera som sedela a rozjímala pri otvorenom okne. No a čo? Sprav to aj ty, a budeme sa navštevovať. (Zasmeje sa.) Simona... (Jej šťastný výraz v tvári odrazu nahradí emočné prázdno. Palcom nohy sa pohráva s dierkou na prikrývke. Načúva.) Len tak, o živote, veď vieš. (Nasilu sa zasmeje.) Na tom mi viac nezáleží. Ani spolu nekomunikujeme. (Odmlčí sa.) Nezaujíma ma. (Kýchla si a na chvíľu položila slúchatko stranou, aby sa mohla vysmrkať. Dosmrkala, a znovu ho vzala do ruky.) Jéj, aj ja ich pozdravujem! Ahoj.

Položí telefón a druhou rukou sa dotkne prívesku, ktorý má na poličke nad posteľou. Povzdychne si a načiahne sa za ďalšou vreckovkou, aby sa mohla vysmrkať.

5. COFFEE & CO, INTERIÉR, ZADNÝ ROH KAVIARNE

Čiernovláska (Simona) práve dotelefonovala s kamarátkou. Načiahne sa za kávou. Z pravej aj ľavej strany má dve hnedovlásky, Annu a Doru. Zdvihne kávu k ústam, napije sa a prehodí...

SIMONA
Tiež vás pozdravuje... ak to môžem posúdiť, je v úplných sračkách z Andreja. Snažila sa klamať. Poznám ju najlepšie, už by si mohla uvedomiť, že som posledná, ktorá by jej na to skočila.

ANNA
Mali by sme ju z toho nejak dostať. Aj keď nechápem, čo ju tak berie... (Zamračí sa a kývne hlavou.) Čo spolu vôbec mali? Sima ty o tom nemôžeš hovoriť?

SIMONA
Ja by som aj... ale v poslednom čase mi nehovorí všetko. Dosť sa zmenila.

Dorka si povzdychne a vytiahne mobil.

DOROTA
Môžem skúsiť Janovi navrhnúť, nech ju niekam vezme, keď sa vyzdravie. Veď donedávna boli celkom kamaráti, a páčil sa jej, či? (Milo sa zasmeje a už vyťukáva SMSku.)

Simona si prehodí nohu cez nohu, dopije kávu, položí šálku na podšálok a oprie sa.


SIMONA
Skúsime, čo môžeme. (Obráti sa k Anne so zaujatým výrazom.) A inak, čo Marek, Ani?

ANNA
No... zajtra spolu máme ísť von. Možno by som mu už mala povedať, že toho kamarátstva mám už plné zuby. (Zachmúri sa.) Ale kamarátka mi vravela minule niečo, čo ma núti stále mlčať.

DOROTA
Hej? A čo?

ANNA
Vieš ako to býva... odmietla ďalšieho kamaráta... a bol úplne presvedčený, že to cíti rovnako. A aj tak sa zmýlil. (Sklopí zrak.) Toto nikdy nechcem zažiť.

SIMONA
Stále to isté dokola. Som jediná, ktorá má fajn vzťah, ktorý funguje? (Zazvoní jej mobil.) Aha, to je Dano. (Zdvihne.) Áno?

STRIH
 

1 person judged this article.

Comments

1 El El | 10. october 2011 at 0:45 | React

Až teraz si všímam množstvo chýb, ktorých som sa v texte dopustila O:) Bola som už unavená, hneď zajtra to poopravujem.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.