April 2011

Prológ

27. april 2011 at 19:09 | Eleanor |  Voľba budúcnosti
__Plavovlasý mladík sa prehadzoval na posteli. Nedokázal sa zobudiť, nedokázal ani pokojne snívať. Bol ako uväznený medzi spánkom a bdením - no niečo ho ťahalo nahor, nútilo ho prebudiť sa. Náhle otvoril oči. Chvíľu žmúril do tmy, potom začal hmatkať po lampe na nočnom stolíku. Šťukol vypínačom, no lampa sa nerozsvietila. Skúsil to znovu, bezúspešne. Hlúpa žiarovka, pomyslel si. Tmy sa nebál, ale odrazu mu po chrbte prebehol mráz - v izbe sa naraz ochladilo a on ucítil závan vetra. Striaslo ho, premkol ho zlý pocit a chvíľu zvažoval, že rozsvieti luster.
__Pozrel sa na veľké okno, prenikal cez neho jas mesiaca, ktorý práve dorastal. Bolo zatvorené, no napriek tomu ho ovial ďalší závan vetru. Na okamih to zvažoval, snažil sa nepoddať sa nočnej more, ktorá sa mu snívala a teraz sa kvôli nej cítil ohrozený vo vlastnej izbe, napokon sa rozhodol, že pôjde rozsvietiť.
__Chcel sa pohnúť smerom ku dverám, kde sa nachádzal vypínač k lustru, odrazu však nemohol. Dostal obrovský strach, z celých síl sa usiloval pohnúť aspoň malíčkom na nohe, ale nadarmo. Pozrel do strany, k oknu - čosi zabránilo mesačnému svitu prenikať do izby. Ak by už nebol paralyzovaný, stuhol by desom. Na podokenici sedelo dievča, alebo žena, vlasy mala dlhé po pás, oblečené šaty z tmavej látky. Bola bledá, zdalo sa, že jej pokožka svieti. Dívala sa priamo na neho. Po chvíli si všimol, že po tvári jej stekajú slzy. Na čelo mu vyhŕkli kropaje studeného potu a na okamih zatúžil pomôcť jej.
__Zrazu sa mohol hýbať, cítil, že telo sa mu uvoľnilo a celkom podvedome sa vrhol k lampe na nočnom stolíku. Rozsvietila sa, tváriac sa, že ani na okamih nevypovedala službu. Izbou sa rozľahol výkrik a keď sa chlapec vystrašený a neveriaci opäť pozrel k oknu, mesačný svit osvetľoval podokenicu i priestor pod ňou. Nikto tam nestál.
__Zmätený sám seba presvedčil, že sa mu to len zdalo a prinútil sa zaspať.

Zoznam vecí, ktoré sa ON nikdy nesmie dozvedieť

25. april 2011 at 7:18 | Eleanor |  Slová do vetra
  1. že viem, že mal čosi s M., aj keď vôbec nie je tak nemožné, aby som si to zistila, alebo sa to len tak náhodne dopočula
  2. že viem, že chcel mať čosi s M2
  3. že viem, kedy mu končia jeho hodiny, lebo som si to vystalkovala na jeho stránkach
  4. že chodievam žrať do bistra pri tej posratej zastávke, kde som ho stretla, a častokrát dúfam, že ho tam stretnem
  5. že som mala niečo s B. a že jediný dôvod prečo nechcem, aby vedel čo a tie veci okolo, je ten, že som ho odmietla kvôli nemu samotnému.
dodatok: sakra, len si predstavte situáciu, kedy sa ten chalan ktorý za to všetko môže spýta bývalého: "hej, čo ste spolu mali? a prečo vlastne teraz už nič?" ?!!!! alebo by som mu rozmlátila hubu, alebo by som na jeho mieste umrela, keby som dostala odpoveď. ("viac krát sme sa bozkávali. hej, je to v pohode, myslel som, že spolu chodíme, a vlastne sme aj chodili, kým sa neprejavilo po týždni jej divné správanie a vieš, čo mi povedala? vraj sa snažila, ale teba aj tak miluje viac. áno, ty si ten dôvod, prečo mám zlomené srdce..." !)

6. že som v miernom opojení "pálivej vody" vrieskala neslušné slová v spojitosti s ním, a chcela ísť k nemu domov a hodiť mu do schránky list s nápisom "KCENZÚRAT"
7. že som preplakala celé dva dni keď som myslela, že chodí s L.
8. že žiarlim, tak veľmi, skoro stále. to je ten dôvod, prečo na neho potom divne zazerám a tiež ten dôvod, prečo sa tak vynikajúco bavím s ostatnými (chlapcami. totiž, okrem neho sa niektorí dokážu tváriť, že som celkom zaujímavé dievča!!!)
9. že všetky jeho kamarátky potajme nazývam rôznymi vulgárnymi prezývkami, najmä keď sa v jeho blízkosti príliš nahlas smejú
10. že keď ho Čú. chytila, myslela som, že vyletím z kože a ovládla ma vražedná túžby podkopnúť jej nohy, pošliapať po nej a ukradnúť ho jedine pre seba (to dievča ma fakt sere. má tie isté topánky čo ja, ktoré som si OBJEDNALA Z EBAY PRED ROKOM, a teraz ich má pol BA, ako by to nestačilo, velice hrdo ich nosí, a má aj tie isté legíny so zipsom, čo ja!!! čo bude ďalej?! vezme mi moju tvár?!!! NEZNÁŠAM ŤA!!!)
11. že pesničky, ktoré dávam na facebook sú tajným posolstvom pre neho

dodatok: a statusy tiež. ten idiot. aspoň som si istá, že ich číta, dokonca si niektoré dôležité aj pamätá, no netuší, že sú o ňom/pre neho. neskutočné.

12. že so mnou nemôže neurčiť hranice, ak ich teda chce. a prečo? lebo ja s ním hranice nemám, keďže od počiatku nie je mojím kamarátom
13. že som sa do neho zamilovala na prvý pohľad
14. že si pamätám všetky veci, ktoré povedal a ktoré sme spolu zažili (aj dátumy)
15. že keď ma vtedy tak dlho nevidel, bolo to preto, lebo som nemala dosť síl vidieť ho a ďalej plakávať po nociach. takže to bolo jedine jeho pričinením. no áno, priznávam, že jedine on to mohol napraviť, ale ten šok keď sa roztrpčil, že ma dlho nevidel a používal v konverzácií výkričníky... omj
16. že sa ho bojím len po tom, ako spolu zažijeme niečo fakt milé. totiž, nedokážem sa k nemu správať zase ako predtým. a on sa tiež nespráva ako normálne. TAK ČO MÁM ASI ROBIŤ?
17. že viem o tej veci na F., a viem o tom všetko, čo kedy povedal pred P.
18. tj. viem, že je úžasné nemať záväzky, že je úžasné len tak prežívať a blablablabla, a viem to už dlho
19. a keď som sa to dozvedela, veľmi ma to ranilo
20. že tá vec na koncerte, ktorú som mu mohla povedať ale nepovedala bola: "som smutná, lebo som si uvedomila, že chceš ísť za svojimi kamarátmi, alebo tu chceš mať iné dievča, alebo tu vlastne nechceš byť. a tiež preto, lebo viem, že aj keď ma teraz objímaš, nič pre teba neznamenám, a že takáto chvíľa možno nikdy nenastane, lebo som na ňu čakala od leta. sakra, počkať, prečo si tak blízko? nie!!! nesmiem ťa pobozkať, rýchlo, rýchlo nejaký plán... aha, jéj, už som to vymyslela. tu na tvojej hrudi sa mi celkom páči. aspoň som si zabránila spraviť mega chybu. nie, nie, neodťahuj ma, nechcem sa zase vystavovať pokušeniu..." ehm.
21. že ten koncert bol pred mesiacom a aj tak je to akoby to bolo včera a mentálne pre mňa neubehol žiaden čas. aha, a tiež viem, že sa pýtal kto tam ide a keď P. povedal že ja, tak mu to bolo šuma fuk.
22. tá vec o hraniciach. aj keď som pri tom nebola. mám istých poslov
23. že v mojich snoch som šťastná, lebo som s ním, a keď nie som, tak si s ním píšem, a keď ani to, tak o ňom píšem niekomu inému
24. že sa mi nikdy nespalo lepšie, ako vtedy keď mi napísal "dobrú noc"... iste, nemohla som zaspať ešte asi tak 242545 hodín, ale potom... fíha
25. že som do neho, použijúc slová Belly z Twilightu "bezvýhradne a neodvolateľne zaľúbená" už vyše 9 mesiacov a nedokážem sa cez to preniesť
26. že som práve napísala takúto hlúposť, bez hlavy a päty, bez zmyslu, na svojom blogu kde je ďalších 345 článkov o ňom a chystám sa ju zverejniť

Takže tak, dámy a páni. Možno ste sa pýtali, kam som sa podela. Ale ja som na blog nemala sily. A tiež som riešila svoj osobný život. (Neho, áno...) Boli sme spolu na koncerte. Predstavte si. Ale nebudem o tom písať. Vyššie uvedené body azda stačia. A ten kto to dočítal, má môj obdiv.
...spomína si niekto, ako som bývavala v Autorskom klube pod kolónkou "Poviedkové blogy"? Teraz nie som v žiadnej kategórií, no i tak, mám pocit, že tento blog je vyslovene denníkový. Eh.
AHA, a stavím sa, že niekomu napadne "no fakt, najlepší spôsob, ako zabrániť tomu, aby o tom vedel, je vyvesiť to na titulku a vôbec, dať to na internet. Ale najlepšie na tom všetkom je... že tomu aj tak nepochopí. A ak áno, nezmení sa nič. A hlavne on si negoogli tak stalkersky ako ja, ktovie, či vôbec googli. Tak ma nerušte. Nemám na to dosť síl. Napokon je veľkonočný pondelok a od šiestej som hore. Obliata. Zbičovaná. Veru.

Obyčajná úvaha.

3. april 2011 at 2:36 | Eleanor |  Uvažuje
On, ten, ktorého tak veľmi uctievam, sa raz vyjadril, že veci nad ktorými uvažujem, nie sú hlúposti. Ale ja sa poznám, a stavím sa, že ak by vedel, že prevažnú väčšinu času rozmýšľam len nad ním, pozhovel by a nikdy by nič také nevyslovil.