March 2011

Náš svet utvárajú naše myšlienky.

22. march 2011 at 13:06 | Eleanor |  Zaujímavosti
Možno to bude znieť ako blábol nejakých prívržencov New Age, ale je to tak. Som si istá. A myslím, že v tom to je. Naše myšlienky vytvárajú naše pocity a naše pocity vytvárajú postoje k ostatným ľudom a svetu. Keď máme na nose veľkú vyrážku a máme mastné vlasy, cítime sa nesvoji, akoby sme neboli vo svojej koži. Sme podráždení, nevrlí a máme pocit, že ľudia sa od nás odvracajú... keď si však oblečieme to nové tričko, ktoré nám tak skvele padne a k tomu tie úžasné nohavice, v ktorých vynikne naša postava, sme za hviezdu dňa. Prečo je to tak? Môžu za to naše pocity. To som odpozorovala na sebe ja sama. Myslím, že na tomto princípe sa dá postaviť celý náš život.
Bolo to pred vyše rokom, keď som si pozrela film The Secret. Aj tu je vec každého, ako sa k tomu postaví, mňa myšlienka, že pocitmi môžme ovládať svoj život, uchvátila. No nedokázala som sa zmeniť - túžila som sa dostať zo smútku a bolesti, z nešťastnej lásky... ale jediné, čo som si opakovala, bolo: "Som tak smutná. Chcela by som byť šťastná." Čo som však dosiahla týmto? Nič. Boli to slová do prázdna, pocity mi nezmenili. Obklopovala som sa stále znovu a znovu žiaľom, a len som túžila po šťastí. Namiesto toho, aby som si spravila radosť a potom ju znásobovala. Existujú tisícky kníh, v ktorých autori opisujú filozofiu "Si to, čo myslíš a čím sa obklopuješ," no my ľudia to máme v sebe. Každý z nás na to môže prísť sám.
Ja som teraz proste skrz-naskrz šťastná. Áno, priznávam, že keď bol v sobotu ten superspln (naozaj, taký jasný mesiac je vraj len raz za osemnásť rokov!) zle to na mňa vplývalo - takéto veci proste cítim. Bola som napätá a podráždená, cítila sa osamelo, smutno, na nič. Úplne skysnuto. Na ďalší deň tiež, no potom som si proste povedala, že to ďalej nepôjde týmto spôsobom, pustila som si hudbu, začala pracovať na poviedke, napísala som pár správ Annie, a začala sa usmievať. Zlých pocitov som sa zbavila a znovu som šťastná. Jednoducho, cítim sa vo svojej koži a nepochybujem, že ma čaká len šťastie. Nie som feťák. Nie som vizionár. Ja tomu proste verím. Verím, že myšlienky=pocity=postoje=budúcnosť. Tak teda. A ak už nič menej, placebo efekt je dokázaný aj vedcami, vygooglite si to. Každý musí niečomu veriť - a ja verím práve tomuto, nepochybujem, že to je pravda. A predsa, koľkých ľudí vyliečili z ťažších chorôb obyčajné vitamíny, lebo verili, že sú to zázračné tabletky?

(mimochodom, úplne SKVELÁ STRÁNKA NA HUDBU je stereomood.com - vyberiete si hudbu podľa nálady a činnosti! a dosť upokojujúco na mňa vplýva ešte aj rainymood.com - jednoducho dážď. je tiež dobré kombinovať to s nejakou hudbou... potom som proste v inom svete!)

Eleanor spasiteľ sveta hlása:
Zmeňme svoj postoj a zmení sa aj náš život. Je to odveká múdrosť a je len na nás, ako sa toho chopíme.

...síce som šťastný tvor, no stále lenivý. Ale mám na zreteli spoločnú poviedku. Už niečo začnem ohľadne tejto veci robiť, no fakt. Zatiaľ sa majte.

Búrka.

18. march 2011 at 12:17 | Eleanor |  Fotos
Bolo to už dávno... veľmi dávno, čo som odfotila tieto fotky. Náhodou som ich objavila v počítači a veľmi sa mi zapáčili - spravila som takú "výberovku" a dávam ich sem. A ak na nejakej uvidíte čosi malé čierne, nie je to mucha - je to vták :D V originálnej veľkosti to je aj vidieť, ale to by sa zase načítalo a načítalo...veľmi sa mi páči ten kontrast a tie farby - môj foťák je prirodzený talent! :D

Bez názvu...

17. march 2011 at 22:36 | Eleanor |  Básne
Berte do úvahy že:
  • som nadžganá kopami liekov
  • mám teplotu
  • je pokročilý čas
  • vyprodukovala som to za nejakých tých 15-20 minút pri inšpiratívnej hudbe
  • pravdepodobne tomu rozumiem zas len ja
  • ako básnik sa živiť rozhodne nebudem.
Howg a dobrú noc!
PS: jediné, čo som v mojom štádiu chrípkovirózy vytvoriť, je nejaká takáto ľahká básnička. Ale zajtra sa chystám dopisovať kapitoly. Už sa na to teším :)
PS2: Aký zmysel malo vlastne moje PS?
PS3: A PS2? MNE UŽ VÁŽNE ŠPLIECHA NA MAJÁK!
...básnička pod perexom.

Očakávanie (akrostich)

13. march 2011 at 17:33 | Eleanor |  Básne
Lebo som sa nudila. Lebo je to úplne prvý akrostich (prvé písmená veršov tvoria napokon slovo/slová). Lebo to presne vystihuje to, čo cítim. Lebo je tam šifra. Neviem, ako inak to nazvať, okrem očakávania.

Medzi padajúcimi chumáčmi snehu,
I v silnom vetre, ktorý ma chladí,
Upnuto zapieram, potláčam nehu.
Láskavým pohľadom na teba hľadím.
Je toto v poriadku?
Ešte si nevedel, kto vôbec som -
Mám na to v srdci pamiatku.
Ťažko mi je teraz, keď to vyšlo von.
A vietor unáša pocity preč. (Čo teraz ďalej? Len ty vieš.)

Krutotrápne sa zabávam na predstave, že napíšem úplne nezmyselný akrostich ktorý bude tvoriť rovnaké slová, "milujem ťa" a potom mu to dám. A budem sa smiať, lebo sa stavím, že mu nenapadne, čo to je. A nezistí to. Niežeby to teraz nevedel a nechcel sa stretnúť a... No i tak.

Dievča

11. march 2011 at 20:28 | Eleanor |  maľby
len tak narýchlo. vykecám sa inokedy ~ (♥.:).) len tak som maľovala (je to už trošku staršia kresbička) a dlho rozmýšľam, koho mi to dievča pripomína... až teraz som našla istú podobnosť so snúbenicou môjho bratranca. je úplne krásna, múdra, milá a štýlová. vždy som ju mala rada. asi sa to takouto formou prenieslo do mojich kresieb, hoci som ju naposledy videla... pred skoro dvomi rokmi. myslím, že tá kresba nie je tak pekná ako ona, na druhej strane je možné, že patrí k mojim "lepším" (ak vôbec nejaké sú :P) maľbám. blbé svetlo. celý skener je na nič. rovnako foťák. tak sa teda tie nepodarené kusy kresby zvalím na to! :D (kresba je pod perexom. užite si víkend. howg! :) )

Endorfíny sú fajn, ale pri snahe zaspať nijak nepomáhajú.

7. march 2011 at 12:32 | Eleanor |  Denník
Waka waka - Versionalize. Skvelá! Normálna WW (super skratka) ma deprimuje kvôli spomienkam, no toto mi vždy dodá veselosť... trochu trpkú, ale dodá. Teraz je to proste... :))) ← také.
Mám nutkanie napísať jednoduchý a oddychový článok. Pretože som šťastná. Možno nie na najvyššiu mieru, ale som. Je to príjemná zmena, cítiť niekde vľavo, pod kľúčnou kosťou stále ožívajúce vlny radosti. Včera som šla spať skôr - aby som potom vstala skôr (chcela som si umyť vlasy a naučiť sa na písomku). Lenže hodinu pred spaním sa môj euforizmus vyšplhal tak vysoko, že ma boleli kútiky úst od úsmevu a hruď od všeobecného nadšenia môjho tela. No čo. Zaspávala som dve hodiny. Dnes ráno som vstala dosť skoro, s úsmevom - prvý raz od leta som sa ráno usmiala. Krásne. Mám pocit že zvládnem mnoho vecí. Možno som naozaj maniodepresívny človek. (Aby nie, včera som si stiahla a spravila psychotesty a vyšlo mi, že trpím asi siedmymi psychickými chorobami naozaj fatálne - najmä depresiou a hypersenzibilitou...) Lenže o chvíľu mi prišlo tak zle od žalúdka, že som ani nedýchala. A tak som zostala doma. Tento krát sa však rodičia rozhodli čo najskôr ísť so mnou a mojimi problémami do nemocnice. Nenávidím nemocnice (pozostatok z detstva, kedy ma bolel žalúdok o dosť menej, no i tak veľmi...) určite do mňa zase napichajú tony ihiel, do žalúdka mi zavedú sondu a nebudem môcť mesiace jesť. No nevadí.
Celkovo to možno nevyzerá, že som euforicky naladená, ale som. Napokon, zostala som doma a uliala sa z dvoch písomiek! Zvláštne, hoci by som bola radšej bez bolesti v škole, keďže mám tak skvelú náladu, našla som tú pozitívnu stránku veci. O tom to asi celé je. Budem si čítať tento článok a pripomínať si to, ak bude zase zle. Teraz by som prešla k zoznamu vecí, ktorými sa pokúsim udržať si moju hladinu šťastia na pre mňa ideálnej miere.
  1. čo najskôr si kúpim nový COSMOPOLITAN a JOY. (hoci to považujem za prebytok a mierne pipinovstvo, je to skvelý relax)
  2. len čo dopíšem tento článok, pozriem si Varieté
  3. keď mi zvýši čas, opätovne si pozriem Pýchu a predsudok s Keirou Knightlyovou*
  4. *skúsim zohnať verziu s českým dabingom a americkým koncom, kde sa bozkávajú ♥
  5. spravím si zoznam oblečenia, ktoré chcem
  6. následne si ho kúpim
  7. prestanem si ako bláznivá dokola prezerať galériu Pull and Bear a proste si tie kúsky KÚPIM
  8. hlavne toto, toto a toto
  9. prestanem fňukať nad nedostatkom peňazí a nájdem si brigádu
  10. prestanem fňukať kvôli tomu, že budem nútená pracovať (VEĎ SÚ ZA TO PENIAZE!!!)
  11. nájdem si nejaký záujmový krúžok, možno znovu zabŕdnem do keramiky aj s An, no túžim po niečom pohyblivejšom
  12. začnem chodiť na zumbu
  13. opýtam sa D., či budem môcť na kurzy jógy chodiť zadarmo - pokiaľ áno, nebudem viac váhať
  14. vonku je krásne slnko a začína sa otepľovať - dohodnem sa s P. a pôjdeme von
  15. spoločne sa dohodneme aj s An. a vezmeme našu (mňa a An) vodnú fajku a pôjdeme ju s láskou bafkať do Medickej
  16. ideálne by bolo hneď budúci týždeň, počas riaditeľského (som šťastná že môj najlepší kamarát je z mojej školy a tak má voľno vtedy, kedy ja)
  17. budem s P. pátrať a nájdeme mi skvelú, ryšavočervenú farbu na vlasy
  18. spravím si skvelý plán na prázdniny
  19. plán dodržím a budem šťastná
  20. hlavne sa sústredím na to, že prichádza máj, lásky čas, mesiac neobmedzených možností a zmien (bude pokračovať júnom zmien, júlom zmien a augustom zmien - alebo... možno... nie? :)♥ )
  21. veľkoryso budem ignorovať to, že je len začiatok marca
  22. stiahnem si nové pesničky a nebudem lenivá - ihneď si ich prenesiem na mp3
  23. budem písať, písať a písať, dopíšem svoj príbeh - a potom skúsim poprosiť o kritiku a možnosť vydania knihy
  24. svet budem vnímať pozitívne a krásne, lebo len tak dosiahnem rovnováhu a šťastie - a rovnováha+šťastie=úspech=ďalšie šťastie
to tu ešte nikdy nebolo... lúči sa s vami pozitívna Eleanor! *ide pozerať Varieté*
(ak vás smiem o niečo požiadať, bolo by milé ak by ste ohodnotili tento článok... teda, ak ste ho čítali. alebo okomentovali. napríklad čímsi ako "zobuď sa, toto je realita! zlez z toho obláčiku nadšenia medzi nás, smrteľníkov!" príde mi trápne takto niekoho vyzývať, ale cítim sa divne, keď včera tu cez AK titulku prišlo 60 ľudí a možno si prečítali článok - a vôbec o sebe nedali znať. Možno som nezaujímavá. Hm... tak nič. Každý prejav vašej prítomnosti ma poteší a povzbudí - áno, ešte stále mám trochu miesta na povzbudenie :D :)))) )

Aké by bolo, ak by ma niekto miloval...

6. march 2011 at 20:07 | Eleanor |  Uvažuje
...spôsobom, akým milujem ja. Tak nejak som sa nad tým zamyslela, až ma srdce zabolelo, od toho citu (ktorý som si predstavila). Vezmem si realitu. Ja a môj vzhľad? Nie som vyslovene škaredá, no ani očarujúco krásna - myslím, že mám pekné oči. Rozplaštený nos tu rozmazávať nebudem. Ani vlasy. Tfujtfuj. Na prvý pohľad... nie som zaujímavá. Nikoho by som nezaujala ani mojím oblečením - hoci sa mi páči japonská móda i rôzne výstrelky a obdivujem ich nositeľov, ja sa obliekam celkom normálne, všedne. Proste nič zvláštne.

Do nedávna som milovala plytko, i keď som si myslela, že sú to vrúce city. Ten chlapec bol skejter, oblečený skvelo, voňal skvelo. Zabil pol roka môjho života a napokon skončil s mojou "najlepšou" kamarátkou. Tie časy sú dávno za mnou. Niečo sa zmenilo, aj keď neviem, ako. Bol to zlomok sekundy, kedy som uvidela jeho. Bol oblečený úplne všedne, tak, ako by som si nikdy nemyslela, že niekto, do koho sa tak zaľúbim, bude oblečený - stále som bola ovplyvnená obrazom toho pred ním. Nie žeby som bola nejak povrchná... záleží mi na vnútri ale... proste... ten okamih prekvapenia. Ale on mi vytvoril nové chápanie všetkého. A tak sa stalo, že...

Považujem jeho úsmev za najkrajší na svete, jeho oči za najkrajšie na svete, jeho vlasy za najkrajšie na svete, jeho uši a nos... pretože to je on. Jeho vôňu, typickú pre neho... jeho oblečenie... proste on. Hoci by som nikdy nepovedala, že práve on ma tak zmení, že práve jeho budem mať rada týmto spôsobom. Ale je to tak. A milujem ho preto, aký je vo vnútri. Každú jeho chybu beriem ako jeho súčasť, o to viac k nemu cítim to, čo cítim. Taká som. Možno naivný snílek. Možno mám šancu žiť v krajšom svete. Možno... ľudí okolo seba zmením tak, že ten svet bude krajší. Ktovie.
Späť k môjmu zamysleniu.

Ak by ma niekto miloval týmto spôsobom... všimol by si čosi vo mne, spoznal by ma a miloval ma aj s mojími chybami... umrela by som šťastím. Ak by to bol navyše on, tak by som sa zbláznila a umrela. Niekedy sa mi proste zdá, že svet je nevyvážený. Tí, čo milujú naozaj a čisto, nie sú milovaní a trpia - lásku, ktorú by mali príjmať a ktorá im chýba, premieňajú na lásku, ktorú odovzdávajú a o to viac milujú. A tí, ktorým to je jedno, trápia tých, ktorí tak veľmi ľúbia. Je to zvláštne. Možno by som mala prestať rozmýšľať, nie vždy mi to v takejto miere prospieva.
Eleanor

Čarovné slovíčko - 4. kapitola - 1/2

5. march 2011 at 23:00 | Eleanor |  Čarovné slovíčko
...možno to niekoho poteší :) Pokračovanie dodám čo najskôr, začalo ma to opäť baviť :)
Máš rada/rád Harry Potter fanfictions? Čarovné slovíčko - úvod

tri razy hurá!

3. march 2011 at 21:16 | Eleanor |  Denník
Je len pár vecí, o ktoré naozaj nestojím. Okrem svetových nepokojov a nelegálneho výlovu veľrýb (veľryby si zaslúžia slobodu a mier!!! stop výlovu!), patria sem aj tie menej dôležité pre pospolitosť, no pre môj život priam atómové bomby. A mi dnešok, čo sa ich týka, splnil tajné sny. Nerozumiem! Ako je možné... že už nie som neviditeľná? Vždy som túžila po dvoch veciach. Byť superžena. Taká hrdinská, vtipná, krásna, s akurátnymi krivkami a schopnosťami, talentovaná. Alebo byť neviditeľná - nech si ma radšej vôbec nevšímajú, keďže som zaryto obyčajná.

psychicky unavená.

2. march 2011 at 17:11 | Eleanor |  Denník
Som sráč. Som obyčajný, posratý sráč. Veru. Pýtam sa prečo teraz a prečo ja. Na druhej strane sa nepýtam a vychutnávam si každú sekundu. Akosi šípim, že bude len horšie. Stále horšie. Mala som si už dávno uvedomiť, že nič nebude také, aké to bolo, keď som mala 7 rokov. Také jednoduché a ľahké... nepredstavujem si, pre istotu, aké to bude, keď budem mať 25, prácu, možno vážnejší vzťah. Riešim prítomnosť. Tú moju prítomnosť. A tá, vážení, sa mi absolútne nepozdáva.
Ako každému "adolescentnému spratkovi" sa mi začal rúcať môj hrad, moja krásna pevnosť. Priateľstvá. Ktovie, čím som sa zaslúžila o to pokrytectvo, ktorým ma okolie zahŕňa. A ktovie, kedy sa zo mňa samej vlastne stal pokrytec. Hanbím sa sama pred sebou. Láska. Skvelé, ide to stále rovnako dole vodou, už od Osudného Septembra. Tak ho totiž nazývam. Osudný September. Nechápem, prečo mi napísal. Zase. Prečo sa so mnou hádal. Prečo ma presviedčal, že mu snáď záleží na tom, aby ma znovu videl. Akoby mu prekážalo, že 8 týždňov sa ukrývam. Pred ním. Takže tento piatok ho zase uvidím. Nemám žiadnu nádej. Vôbec. Som nanajvýš pasívna. Známky... ha. Dobrý vtip. Keďže každý deň priemerne píšem dve písomky... nedostatočné sa len tak hromadia. Čo mám asi tak robiť?! Stačí malý poryv a zrútim sa, môj mozog nie je schopný žiadnej aktivity. Nedokážem sa učiť. Nebaví ma to, rovnako ako ma nebaví písať niečo inteligentné, kresliť a fotiť. Nerobím nič, lebo nie som schopná robiť niečo. Len sedieť, pozerať do steny. Písať takéto hlúposti. A spať.
Celé dni som unavená. Bezohľadu na to, koľko spím. Myslím, že je to čiastočne spôsobené príliš živými snami s ním. Dnes sme sa spolu rozprávali a potom sme nakupovali oblečenie. Ten obchod, v ktorom sme nakupovali bol taký... nadčasový. Priestranný a pekný, veľmi presvetlený, napriek tomu, že tam boli regále. Som milo prekvapená, že moje podvedomie také čosi dokáže vytvoriť. Viem, že túto noc som sa veľmi snažila ho ignorovať, brať to proste ako kulisu, no nešlo to. V spánku sa sústreďuje omnoho ťažšie. A tak som s ním strávila celý deň a potom meškala do školy (kde som s desom, akého je človek schopný len v snoch, zistila, že nemeškám len na matematiku, ale že som vynechala celú hodinu slovenčiny, kde sme písali písomku. áno, tak zdegenerované sny mám školou.) ráno sa mi nechcelo vstávať. Načo. Posteľ je vždy mäkká a teplá. Keďže je moja posteľ tak úžasná, na konte mám snáď 15 neospravedlnených neskorých príchodov, z ktorých sa tvoria neospravedlnené hodiny, z ktorých sa tvoria dvojky zo správania, z ktorých sa tvorí vyhadzov zo školy. To je teda krásny deň, pomyslela som si dnes, zaspávajúc v električke 6:50, cestou na nultú telesnú. Celý deň som nanajvýš unavená. Je to vôbec prvý krát, kedy únava vôbec neprešla. A zajtra píšem ďalšie testy. Nezvládam. Vôbec. A myslím, že teraz si idem pospať. Aspoň dve hodiny. Inak padnem vyčerpaním. I keď sa zdá, že nič nerobím. Ktovie prečo som potom taká unavená.
Určite je to tými snami.
Musí byť.
Za všetko môže on.
El-som-v-koncoch vás zdraví