January 2011

Ani ilúzie netrvajú večne!

26. january 2011 at 21:27 | Eleanor |  Reportáže
Alias B-L-Á-B-O-L.

Dnes som navštívila psychologickú poradňu, z účelom zistenia, akým smerom sa mám v mojej budúcnosti orientovať. Výsledky ma prekvapili. Prečo? Čakala som, že moje schopnosti budú silno podpriemerné. Ale podľa všetkého som sa mýlila.
Nebudem veľmi rozmazávať, ako som v čakárni zakotvila už pred ôsmou, lebo som si nebola istá, na aký čas som sa objednávala. Našťastie nikto neskúmal, prečo som sa dostavila tak skoro - napokon, bola som objednaná až na pol deviatu. Mohla som si aspoň o trochu viac pospať, ale neskoro je plakať nad rozliatym mliekom. Pár minút pred pol deviatou sa dostavila moja psychologička, milo sa usmiala, odomkla svoju kanceláriu a po chvíli ma zavolala dnu. Mala som strach. Priam pred očami som videla jej vážny výraz a počula, ako mi vraví: "Vážená slečna, s ľútosťou vám oznamujem, že sa stala chyba. Je zázrak, že ste na škole pre normálnych ľudí, a nie na pomocnej škole. Odporúčam vám kúpiť si zmeták, lebo všasa budúcnosť sa bude uberať smerom ku kariére profesionálnej zametačky chodníkov."

Na moje prekvapenie mi nič podobné nepovedala. Namiesto toho mávla smerom k pohodlne vyzerajúcemu, bielemu kreslu, vybrala moju zložku s vyhodnotenými testami schopností z fasciklu, a opäť sa usmiala, akoby mi ani nešla oznámiť, že môj inteligenčný kvocient sa rovná nule. Moje papiere s testami potom položila na stôl a ja som si všimla graf mojich schopností. Čiara na grafe sa tiahla mierne nad priemerom, urobila veľký skok do výšky, potom klesla až tragicky pod priemer, následne sa znovu vyšplhala do nevídaných výšin. Ktovie, čo to znamená, pomyslela som si. "Ako vidíš, si silný nadpriemer," naznačila ukazovákom dve veľhory na grafe. "Máš skvelú krátkodobú a strednodobú pamäť, ďalej vynikajúcu priestorovú predstavivosť a slovné vyjadrovanie, spájanie do viet a súvislostí. Naopak, máme tu podpriemer z matematiky a logického myslenia," povedala tichšie a úsmev sa z jej tváre nachvíľu vytratil. Úprimne? Pochybujem, že niekto bol z matematických testov horší než ja, ale to mi nepovedala. Ani nemusela, stačí, že všetci ostatní, ktorí u nej v ten deň boli, dostali odporúčania na vysoké školy so zameraním na matematiku. "Si pasívny introvert," pokračovala psychologička. "Takže herectvo by asi nebola najlepšia voľba," zruinovala mi detský sen, ktorý si pestujem od piatich rokov. "Zato máš veľké umelecké sklony. Písanie... áno, mohla by si sa uplatniť ako scenáristka, či redaktorka. Zvoľ si semináre, ktoré by ťa bavili, napríklad Náuku o spoločnosti, či Dejiny umenia, Psychológiu. A mala by si svoju tvorbu začať publikovať v školskom časopise. Začni písať reportáže, o svojich dňoch. Zdokonalíš sa tak v ich písaní..."

Prikyvovala som a usmievala sa. Tak, ako to my, pasívni introverti zvykneme, keď už na to príde. Pred pohovorom som si povedala, že sa nedám ovplyvniť tým, čo mi povie - napokon, sú to len obyčajné testy, pri ich vypĺňaní som bola ovplyvnená množstvom faktorov, a aj psychologička sa môže mýliť. Ale napokon... môj detský sen o herectve sa pomaly, ale isto rozplýva - musím hľadať ďalšie alternatívy mojej budúcnosti. Nikto nevie, aká bude tá jeho budúcnosť - ale pokiaľ môžem niečo spraviť preto, aby tá moja bola aspoň trochu prijateľná, spravím to. Spravím všetko, čo bude v mojich silách - a keď niečo v mojich silách nebude, posuniem si latku vyššie. Už viac nebudem pasívna.

Eleanor, ktorá asi dieru do sveta neurobí
Ps: možno ste si všimli, že moja aktivita sa až do dnešku rovná nule. To kvôli NEMU. zničil mi život. NAPÍSAL MI. že vraj CHCEL ODPÍSAŤ. milujem ho?! NIE. to si už viac nepripustím. len mi ničí moje vzdušné zámky. howg.
Ps2: snažím sa povedať, že neaktivita ma mrzí. a že o tri dni odchádzam na lyžiarsky, na táždeň. a dovtedy snáď pridím čarovné slovíčko :)
Ps3: a toto bola reportáž z dneška. Beriem to seriózne! :D

chcem odísť. ďaleko.

12. january 2011 at 18:30 | Eleanor |  Denník
aneb, keď vás zruinujú už aj astrologické predurčenia znamení, ste v koncoch. teda nie, žeby som verila na horoskop. vzhľadom k tomu, že neodpísal, značí to jediné. Neuvidím ho 28 dní - teda, teraz už asi len 23 alebo tak. like i care. pretože viac mi na tom nezáleží! síce len klamem samu seba, pravdepodobne, no zatiaľ to vychádza. ale keď vidím, na tom diablovskom facebooku, ako jej niečo okomentoval, alebo napísali si na nástenku nejakú nehoráznu PcenzúraU, alebo ako mi striedavo raz jeden a raz druhý olajkujú nejaký veľavýznamný status, plný náznaku (pre zasvätených. ktorých je dosť. smejú sa mu. kvlôli jeho blbosti. napokon, smejem sa tiež. a čo.) na momentálnu situáciu... nie je mi všetko jedno. tak prepáčte, milí drahí, hlavne Ty, asi zaľúbený.
ale čosi v zmysle, že už len z posledných síl "vyloudím" smiech z hĺbky svojej roztrhanej, podupanej, rozkopanej, spálenej, pomliaždenej, postrihanej, krvácajúcej však-vy-máte-už-snáď-tušenia-čo-ešte-všetko... duše, naozaj nepotrebuje lajk od toho ničiteľa lásky. ničiteľa imaginárnych svetov, ktoré vyleteli do výšin niekde medzi prvým snom o ňom, a prvým úsmevom, ktorý som uvidela na jeho tvári (nuž, čiže niekde v prvých 5tich dňoch, ako som ho spoznala).
skrátka je to bezcitný chuj. bezcitný. zákerný.
viem, že je najväčšia hlúposť a trápnosť riešiť sociálnu a nereálnu sieť, akou facebook je, ale... aj tak som to zanalyzovala.
1. presne vie, čo cítim. pochopil. preto dal lajk.
2. presne vie, čo čítim. pochopil, zaváhal, rozhodol sa ma zničiť. preto dal lajk.
3. presne vie, čo cítim. pochopil. snažil sa mi dať najavo, že ma vníma medzi svojimi priateľmi. a preto dal lajk.
4. presne vie, čo cítim. nepochopil. dal lajk, lebo si myslí, že je lepšie keď sa smejem, ako keď som smutná. naivne dúfam, že si spomenul na milión okamihov, keď som plakala v jeho blízkosti.
5. presne vie, čo cítim. nepochopil alebo pochopil, a bolo mu to jedno. dal lajk, lebo sa tiež z posledných síl smeje, pretože sa ZAMILOVAL DO DIEVČAŤA, KTORÉ: milujú všetci. miluje jeho kamarát. a asi nie len jeden.
6. nevie, čo cítim. v tomto prípade ma jeho lajk nezaujíma.
hanbím sa za seba, tento článok možno skončí ako zvyšných 6, ktoré som od nedele napísala. v "rozepsaných". ale rozhodla som sa, že toto bude posledný článok o ňom.
sakra.
uvedomila som si, že ak by mi to zabúdanie na neho vychádzalo tak, ako má, tento článok by neexistoval.
minule za mnou prišla moja bývalá platonická láska. začala sa so mnou zhovárať. skoro som z neho umrela. veď uvidíme. idem s ním na lyžiarsky a ples a školskú párty. toto je človek pre mňa. Navyše to hovoria aj hviezdy. on a ja sme si súdení. na krátkodobý i dlhodobý vzťah. Nie ako s ... preto že s tým som podľa hviezd vhodná len na milostné vzplanutia. zatiaľ čo on a ona sú vhodní... naveky vekov. vraj priťahujú sa fyzicky i duševne. NAOZAJ SA SMEJEM. Tak ako tí blázni, ktorých dali do kazajky a zavreli ich na samotku. ostal im len smiech.
posledný článok. naozaj.
ospravedlňujem sa zaň.
idem písať Čarovné slovíčko, aby som Vám vynahradila tieto strašné nezmysly.

spálená.

9. january 2011 at 14:28
čo dodať?
dno je krásne.
pretože... pretože... navonok možno vyzeráte celkom milo, keď klesáte.
keď ste dole... cítite sa zle.
tak zle.
tak choro.
nepríjemne choro.
možno... nikdy.
vyhodila som spomienky.
nechcem.

Posledný SPAM o spoločnej poviedke.

7. january 2011 at 15:54 | Eleanor |  Oznámenia
Napadlo mi, že by ste si možno mohli pri čítaní mojich buzerácií (:D) pustiť peknú pieseň. Teda, pre mňa peknú. Som sebecká. Možno sa vám bude páčiť. Florence and the machine - Heavy in your arms.
Je možné, že sem zase prišli ľudia, ktorí nemajú tušenia o čom je reč. V tom prípade pozrite sem.
Takže. Posledný krát napíšem nejaký článok, súvisiaci s prípravami na spoločnú poviedku.
A mám v pláne každému hodiť do komentáru na jeho blog link na tento článok - to bude môj prvý a posledný komentárový spam v živote. Je pre mňa príliš namáhavé každému písať to isté, ale zvlášť, takže týmto sa Vám ospravedlňujem za stupídny fakerský spam a idem na vec. Spíšem to akoby do bodov, zistila som že v bodoch sa mi lepšie vyjadruje, viem si tak viac utriediť myšlienky a pôsobí to menej rozlietane.

!!!Tí, ktorým som hodila odkaz na blog, sa už ozvali v prvom článku o poviedke. Táto ponuka nie je len pre nich, ovšem!!!
  • Autori spoločnej poviedky
Takže, k autorom... ako ste si všimli, všimnete si, na Vašich blogoch, v komentároch sa objavil odkaz na tento článok. To preto, lebo dúfam, že sem sa, po istých vyjasneniach, zapíšu do komentárov len tí, ktorí by mali serióznejší záujem. Kto sa sem nahlási, bude zapísaný do poradovníka a bude považovaný za spoluautora poviedky. (Každý je spoluautor. Lebo je to SPOLOČNÁ poviedka.)
  • Poradovník
Ako som sa zmienila v odseku vyššie, bude spísaný poradovník. Pokiaľ sa zahlásia traja ľudia, dajme tomu A, B a C, poradovník bude nasledovný: 1. kapitola ... A; 2. kapitola ... B; 3. kapitola ... C. Je samozrejme možné sa i pridať počas už začatého "projektu" - vtedy bude človek D zaradený za C. Dúfam že je to jasné. Nemám síl to lepšie vysvetliť.
  • Rozmedzie medzi kapitolami, čas pre autora na ktorom je práve rada, aby dopísal kapitolu
Minimum nie je. Ak napríklad v nedeľu bude zverejnená 1. kapitola, môže ten, ktorý je na rade okamžite začať písať a v pondelok môže byť okamžite zverejnená 2. kapitola. Lenže myslím, že to bude skôr výnimkou, ako pravidlom. Skôr vás zaujíma, aké je časové maximum pre napísanie svojej kapitoly. Myslím, že dva týždne sú v poriadku. Tak akurát. Ak by ste mali problém kapitolu dopísať, dajte vedieť, dopíšem ju ja, prípadne ktosi iný, kto bude ochotný.
  • Dĺžka jednej kapitoly
Minimum je jedna strana vo worde, napísaná 12tkou Times New Roman. Maximum nie je. Ja osobne myslím, že i pre lenivcov je jedna strana tak akurát. Aj ja keď sa dokopem, jednu stranu zvládnem, teda, myslím.
  • Spisovateľský blok (a iné dôvody, pre ktoré nie ste schopní napísať ani mäkké "F".)
Blok sa pritrafí každému z nás, mne osobne aj viackrát ročne, či mesačne. Nie je to prekážka, ak máte záujem a bojíte sa prihlásiť práve pre to, neváhajte. Dvojtýždenná lehota a jednostranové minimum je dosť jednoduché, a ja dúfam, že aj napriek prázdnote a neschopnosti napísať niečo dobre, za dva týždne sa aspoň čosi podarí. V prípade, že to naozaj nejde, Vašu kapitolu dopíše/napíše niekto iný. Nevapadávate, len sa posúvate v poradovníku dovtedy, kým sa necítite na to, niečo napísať.
  • Žáner
Dohodneme sa. Uvidí sa podľa toho, aký ľudia (s akými štýlmi) sa prihlásia. Ja sama to rozhodne neurčujem. Som len akýsi iniciátor, nie DIKTÁTOR. Spolu s vašou "pseudoprihláškou" v komentári môžte pripísať i to, v akom žánri by ste najradšej písali. Mojou voľbou by bolo fantasy, možno trošku horor, a... niektorí by ma ukameňovali, štipka romantiky. Najradšej však mám, ak tá romantika neskončí dobre >:D
  • Jazyk poviedky
Ak váhate, pretože celé toto je v slovenčine a mätie Vás, či sa ako česky píšuci človek môžte zapojiť, NEVÁHAJTE! Isteže môžete :) Osobne si myslím, že nebude nutné kapitoly prekladať z jedného jazyku do druhého, pretože sa nebude jednať o nejakú odbornú literatúru či cestopisy.
  • ...dostal/a som sa sem až omnoho neskôr, ako je tento článok publikovaný a mám záujem zapojiť sa
Tak pod tento článok proste napíš komentár a nechaj na seba adresu - pokiaľ máš blog, tak adresu, pokiaľ mail, tak mail. Zaradím Ťa do poradovníka a môžeš začať tvoriť s nami! :)

To by bolo asi všetko. Uvedomila som si, že toto vlastne nie je úplne posledný SPAM. Ešte bude jeden, neskôr, keď sa zistí záujem - s poradovníkom a mailom, kam mi svoje kapitolky budete (snáď) posielať. Dúfam, že v tomto článku som Vám to všetkým dostatočne ozrejmila. Keby niekoho inteligentného niečo ešte napadlo, spýtajte sa. A tiež dúfam, že sa nájde viacero záujemcov :)

Vynásobíme ilúziu dvoma, pridáme túžbu a slzy, štipku šťastia...

6. january 2011 at 16:55 | Eleanor |  Denník
...presne také bolo.
Vyhýbam sa slovu na "S" (nie. sex nie je to slovo.) pretože už fakt neviem, čo si myslieť. Teda neviem, či by niekoho z toho dňa nenapadlo zadať do googlu to slovo a nejakým spôsobom vyhľadať môj blog, tak ako sa to stalo v ôsmej triede. Ó, áno, pamätám si to doteraz.
"Eleanooor," zarehotal sa spolužiak. "Poznám tvoj blog!" "Poznám tvoj blog!" "POZNÁM TVOJ BLOG!"rezonovalo mi v ušiach. No áno, nerezonovalo, ale bolo to desivé, lebo si môj staručký, pár mesiacov nefunkčný blog vygooglil. Tak som opatrná. To viete. Opatrnosti nikdy nie je dosť.
Človeku sa o tom píše ťažko, keď musí priznať, že to celé domrdal. Seriously. Tak napríklad, naučila som sa pár dôležitých vecí. Spíšem vám ich, aby ste sa ich vyvarovali.
1. Nie je najlepšie riešiť problémy útekom. Že keď uvidíte kohosi fakt, fakt, fakt, fakt dôležitého ako sa na vás díva, nemáte nasadiť vydesený výraz, obrátiť sa (začať vydávať zvuky ako lokomotíva) a bežať preč pomedzi ľudí. Naozaj nie.
2. Minimálne, keď ho stretnete druhý krát na otázku, prečo ste utiekli, nemáte zareagovať tupým "Eééé... strach." Naozaj nie.
3. Nikdy sa neprestaňte ovládať.
4. To platí aj v prípade že zavreštíte na kamarátku, či chce ísť za pre ňu fakt úžasným človekom, a váš úžasný človek to počuje. Pričom by nemal.
5. Naozaj nikdy úžasného človeka (pre vás) nepresviedčajte, že nie ste narušený/á, keď to nie je pravda. Utvrdí ho to len v tom, že skutočne ste narušený/á.
6. Keď máte najväčší strach v živote, pretože okolo vás je plno ľudí a navyše ste tak celkom sociopat, nikdy ALE NAOZAJ NIKDY, nechytajte úžasného človeka za lakeť. Nedáva to najavo, ale vám je potom aj tak jasné, že mu to PREKÁŽA.
7. Pokiaľ ktosi hovorí pravdu, tvárte sa, že vám to je jedno, lebo len tak dáte najavo, že to pravda nie je. Nikdy, ale NAOZAJ NIKDY, pravdovravného človeka nedokopte, nebuďte vulgárni a nahnevaní. Chill.
8. Pokiaľ to ten pravdovravný človek preháňa, a vy už ste ho kopli a boli vulgárni, vzdajte to.
9. Nádej je dôležitá. Vždy dúfajte že úžasný človek, platonická láska, pseudo zmysel vášho bytia, nič nepochopil. V konečnom dôsledku je to len dobré, ak to chcete nechať v hraniciach platonickej lásky. Pretože viete, že by vás odmietla/odmietol, je PL výhodná. Menej bolestná. Stereotypná.
10. NIKDY, ALE NAOZAJ NIKDY sa nezmieňte o svojom "bývalom". Vedie to k stupídnym otázkam, na ktoré nechcete odpovedať. Rozhodne nie vášmu/vašej PL. Rozhodne nie nikomu.
11. NIKDY!!! NIKDY, ALE NAOZAJ NIKDY sa NEZMIEŇTE o svojom bývalom, keď je to kamarát vašej PL!!! NIKDY!!! TÚTO CHYBU TRPKO OĽUTUJETE! VERTE MI!
12. Nesnažte sa potom presvedčiť úžasného PL, aby si to o bývalom nezisťoval sám. Posrali ste to sami, a ešte viac to zhoršíte.
13. Na otázku minulosti s bývalým nikdy neodpovedzte "nič". PL sa prejaví ako hyperinteligentný/á a neuverí vám. Bude sa smiať a pýtať sa ďalej.
14. Radšej zabite pravdovravného človeka. To viete. Keď je celý šťastný že vám môže zničiť život PRAVDOU POVEDANOU PL, je smrť jediným východiskom.
15. Ak ho nezabijete, rovnako ako ja, rýchlo vymyslite prijateľnú lož. Nevinnú, milú lož.
16. PL stále prejavuje známky hyperinteligencie, na 90% vám aj tak neuverí.
17. NIKDY, ALE NAOZAJ NIKDY PL nepovedzte, že tvorí 99% vášho podvedomia. Nuď vám neuverí, alebo uverí, a to je ešte horšie, lebo si pomyslí, že ste naozaj narušení (viď bod 5.)
18. Neubližujte PL. Nikdy. Pokúste sa mu neskákať na hlavu a neubližovať mu za to, že má hlúpe otázky ohľadne podvedomia a bývalého.
19. Vychutnávajte si každú sekundu blízkosti PL. PL to síce môže byť jedno, ale pre vás je to tá najkrajšia vec na svete. Ako napríklad objatie. Také to objatie je veľmi pekná vec. Aj keď samozrejme cítite, že PL vás objíma ako... známu osobu. Nie ako priateľku/priateľa alebo čosi viac.
20. Nádej síce je dôležitá (viď bod 9.) ale nedúfajte v prípade, že sa na malý okamih chytíte za ruky. Považuje vás len za nesamostatnú osobu a nechce vás mať na svedomí. Nejde o to, že by k vám PL niečo cítil/cítila. (Aj tak je to príjemné. konaj bod 19.)
21. Vážte si, že nebeží domov, ale ide s vami, keď zazriete svojich priateľov (koná tak len pre svoj pocit blaha, viď bod 20.)
22. Preto sa nebozkávajte, ani len na líce, s iným. On síce vie, teda, vy dúfate, že vie, že iný je len kamarát, ale pribrzdite. Nevyznávajte sa "Mám ťa rada, kamarát!" "Aj ja teba, El!" pred PL. Spôsobí to len neplechu.
23. Kašlite na bod 22. PL to je aj tak všetko jedno.
24. Zhrnutie: nikdy nedopustite, aby to, čomu PL nechápe a o čom nemá ani páru už pol roka, pochopil za jediný večer všetko. NIKDY, ALE NAOZAJ NIKDY.

Toľko k mojej poučke. To všetko za jeden večer. Vlastne i iné veci ale... myslím, že to všetko je aj tak len návod pre mňa do budúcna. Mnoho retardovaných ľudí, ako som ja, po tejto planéte nechodí.
Legenda:
PL - platonická láska
fakt fakt fakt úžasný - platonická láska
kamarát - kamarát
bývalý - človek, s ktorým ste si niečo začali a potom už nechceli pokračovať, kvôli PL, lebo vaša láska k PL je mnohokrát silnejšia než k bývalému
pravdovravný človek - zmrd, ktorý si myslí, že vie všetko najlepšie, že PL vás má rád, ale NEVERTE MU! a rozhodol sa vziať situáciu do vlastných rúk, keďže niekde v strede pol roka platonizovania si všimol vašu náklonnosť k PL.

Môžte to brať reálne, a tiež nemusíte. Ale verte mi, nevymyslela som si to. Mám to všetko otestované!!! :D
(neviem prečo je tam to ":D" keď my hearts dying T_T)
(No a... ak by si to náhodou vygooglil... riaď sa mojimi radami. Padnú ti zadobre! Fakt. Ver mi. Aha, ak by si zistil, že toto som ja tak... celé je to vtip, fakt. Fakt hej, nezamýšľaj sa nad tým.)

Hranice reality

5. january 2011 at 23:15 | Eleanor |  Jednorázovky
Je to náročky také, aké to je. Som na to hrdá, lebo nápad prišiel náhle a príbeh sa utvoril sám. Je to presne také, ako ja. Ako tie veci vo mne. Bolesť v snoch. Kto to kedy cítil?
Jednorázovka. Pokiaľ ste príliš unavení na to, aby ste chápali minimálne súvislosti, ani to nečítajte.
Tvorila som pri tomto - Paramore, piano version, I Caught Myself. Vlastne tejto hudbe vďačím aj za nápad... alebo sa len podvedomie pokúšalo prehovoriť?

comeback, oh jé + informácie o spoločnej poviedke

5. january 2011 at 16:51 | Eleanor |  Oznámenia
Nemám ospravedlnenie. Dalo sa to čakať. Som lenivá lemra a tiež... prepadol ma spisovateľský blok a... väčšinou to tak býva, keď sa deje niečo silné v mojom citovom živote, som neschopná písať, tvoriť, vôbec jestvovať. Zleniviem a... preto ma to mrzí.
Možno... áno. Zasekla som sa na 15 minút pri slove možno a odletela som na iné stránky od tejto s názvom "Nový článek". Je to zlé. Ešte možno ani neviem ako veľmi.

K spoločnej poviedke. (ak nevieš, o čo ide, pozri sem.)
Sľubujem, že čo sa týka poviedky (spoločnej) napíšem pár základných vecí, ale zaskočili ste ma s otázkami na žáner. Vlastne, na prvé pomyslenie som to určite mala vymyslené, ale zabudla som ako. Pravdepodobne Vás požiadam, aby ste napísali, o aký žáner máte najväčšmi záujem. Ide mi aj o to, že do každej kapitoly si autor môže priniesť kus toho, čo chce. Pokiaľ do bude ako tak v hraniciach únosnosti, bude možné jednotlivé žánre pokombinovať, počkať, ako sa to vyvinie. Nie som si celkom istá, akú máte predstavu Vy, a tuším, že nebude možné aby sa 10ti ľudia zhodli na presne tej istej veci, ale vravím. Ide o spoluprácu a niečo nové.
Dnes nemám príliš chuť a ani čas (lenivec, leniveeec) sa niečomu viac venovať, ale zajtra sa nakopnem a tým, ktorí si tento článok neprečítali, dám vedieť na ich blogy (mail...).

Možno sa pýtate, čo za depresivitu bol posledný článok, deň pred Vianocami.
K tomu len toľko... že... sa to nejak vyvinulo. Nie o veľa. Vlastne... silvester. A... umm. Áno, napadla mi spásonosná myšlienka. Zajtra napíšem článok, ako veľmi som sa duševne zmenila. (naozaj vôbec. len mi viac švitorí na maják.) Všetko odkladám, som úplne neschopná.
Howg. Tumorou! Aj promis ;)