August 2010

Čarovné slovíčko - 2.kapitola

31. august 2010 at 22:46 | Eleanor |  Čarovné slovíčko
Andie, Kaku, Mal, dočkali ste sa. Nie je to nič preborné a nie je toho veľa, ale povedala som si, že radšej každý týždeň po tri, štyri strany ako raz za dva šesť... Takže túto kapitolu venujem práve Andie, Kaku a Mal! (ja som vždy tak veľmi chcela venovať svoje kapitoly niekomu... cítim sa potom tak srdečne obdarúvačno ^^ :D tak sa nehnevajte, že vás zdržujem od čítania srdcervúcimi venovaniami :D)

Kam speje tento svet?

30. august 2010 at 12:29 | Eleanor |  Zaujímavosti
Takže, asi nikto z vás, čo bývate v Česku alebo nie v Bratislave priamo, neviete, akú hrôzu my obyvatelia zažívame. V jednej z mestských častí - Devínska Nová Ves - sa striaľa, presne ako v amerikánskych filmoch.
19 zranených, zatiaľ. A 6 mŕtvych. Vyvraždená rodina. Celé hodiny v domnení, že strelec je jeden, avšak pravdepodobne sú dvaja. Jedno poranené trojročné dieťa. Pätročné dieťa v šoku.
Vrah strieľal aj do okien, po náhodných okoloidúcich.
Človek by povedal, že je to zlý sen, tu? V našich končinách? Kdeže! Jedine tak v Rusku či v Amerike. Ale nie. Už je to realitou aj tu, v Bratislave, na Slovensku. A to nezmieňujem tornádo na hraniciach s Maďarskom.
Vždy som bola rada, že bývam tu, pretože sem tornáda nemôžu zablúdiť, ani žiadny blázni so samopalmi, čo sa zabarikádujú v škôlke a strieľajú všetkých, ktorých môžu.
Ja som si len chcela písať poviedky a odrazu vidím status dievčaťa, ktoré býva v Devínskej, a má tú škôlku, toho šialenca/šialencov rovno pod oknami. Vidí na neho, rovno z okna. Ale polícia zakazuje hoci sa len pozerať. Každý pohyb za oknami toho šialenca so samopalom podnecuje k ďalším výstrelom.
PREBOHA! Neboli ani dvaja, ani jeden, ale traja! Najnovšia správa, to dievča od ktorého som sa to dozvedela, má ďalší status.
"Jeden sa zabil, druhého zabila polícia a tretí je v našom baráku a má rukojemníkov."
Devínska je zatiaľ hermeticky uzavretá, nikto nesmie vychádzať. Bojím sa aj to to dievča aj o rukojemníkov. Časom vás informujem viac.
Bojím sa. Nie som schopná opraviť chyby v poviedkach, a to som sa na to tak tešila. Devínsku mám takpovediac, za rohom.
Pre viac informácií:
http://vas.cas.sk/clanok/2710/masaker-v-bratislave-sialenec-strielal-na-ulici-9-mrtvych.html
http://dnes.atlas.sk/slovensko/cierna-kronika/694215/masaker-v-devinskej-novej-vsi-6-mrtvych-19-zranenych
http://noviny.joj.sk/videa/z-domova/po-masakri-v-devinskej-jedno-dieta-zranene.html
Myslím, že by toto malo zaujímať každého. Čo sa to stalo? Na Slovensku??

vždy viem, čo si myslí. som ako éďa-méďa.

29. august 2010 at 1:38 | Eleanor |  Denník
Nuže, čím by som tak začala? Som plná energie, a to je práve pol druhej v noci/ráno.
Pravda je taká, že sa bojím spávať. No áno, celé hodiny trávenia na ezoterikwebe čítaním príbehov... som sa zbláznila. Za mnou sú dvere do kuchyne a do mojej izby. A ejha, bojím sa ako malé dieťa. Zčasti preto, lebo som zamrzla na psychickom vývine a stále som dieťaťom, a zčasti preto... lebo som doma sama. Varujte ma. Toto už nikdy nespravím. Aj keď... taký "mejdánek"... žartujem. Nesmejete sa. Ani ja. Berte všetko v tomto článku s nadhľadom, táto hodina mi neprospieva. Ja by som nikdy nič nezorganizovala. Nie som veľmi organizačný typ, neviem si predstaviť, že u nás doma by sa zišli nejakí ľudia a... prečo riešim tak veľmi hypotetický príklad? Sama neviem. Náladu mi robí pesnička "1234" od "Plain White T's". Tak nenápadne vám ju odporúčam :) A teraz som celkom šťastná, lebo som konečne vyrobila celý desing sama. Z vlastných obrázkov, z vlastnou šikovnosťou. *áno, trochu dosť sa chváli* Ale viete, cítim sa tak schopne a domácky, môj blog je už len... môj.
Vlastne som počas vyrábania záhlavia ani raz nepomyslela na istého človeka. Dobré znamenie, príjemné nemyslenie. Je naozaj zvláštne, že keď sa vám raz niekto dostane pod kožu a do hlavy, neviete sa ho zbaviť. Aspoň ja nie. Ale ja toho mám v hlave veľa. Aj rôzne hlasy, lákajúce ma vypiť tri litre naraz, aby som sa pocikala. Alebo zjesť osem balíčkou instatných polievok za 20 cenťákov, Vifon. No celé dni, pri akejkoľvek činnosti, som myslela na jedinú vec. Bolo to vtieravé. Ako ten hlas čo mi kázal umyť riad. No fakt. Ešteže tomu som dokázala vzdorovať. Tomuto nedokážem.
Ach. Uvedomila som si, snáď v minútke osvietenia mysle, že píšem úplné ŽVÁSTY.
proste ŽVÁSTY.
ŽVÁSTY.
ó, áno, Eleanor asi bola odhalená. To slovo sa mi strašne zapáčilo. Hihi *hihňá sa*
Ja sa fakt hihňám. Nikdy som sa nehiňala. Mala by som ísť spať, ale fakt sa bojím. Tmy, bubulákov pod posteľou, mobilu pípajúceho a svietiaceho vo chvíľach, keď mi oznamuje nedostatok baterky.
ŽVÁSTY.
končím.
Dobrú noc, dobré ráno alebo dobrý deň. Vyberte si. *zase sa hihňá*
editácia: haha, taktiež som si všimla, že nadpis nijako nesúvisí s článkom. dosť som sa na tom pobavila. *chechce sa. nehihňá*
editácia 2: ŽVÁSTY. hihňá - nie je to tiež mega slovo? DOBRE DOBRE, idem spať! :D

Sentimentálna časť kapra Eleanor, alias, láska?

28. august 2010 at 20:47 | Eleanor |  Uvažuje
Myslím, že práve schopnosťou milovať sa líšime od zvierat. Lenže, čo potom cíti levica, keď chráni svoje mladé? Pud záchovy potomstva, pud, bez ktorého by levy vymreli? ... ehm, o tom som polemizovať nechcela.
Ja len že... ako sme to boli vytvorení? Naozaj treba toľko omylov v našich krátkych životoch, aby sme na konci našli niečo... čo nám bolesť z minulosti dokonale vyváži? A aj keď zvieratá majú v sebe istú dôveru k ľuďom... napríklad psy... keď do nich nejaký grázel kopne, už neveria tak, ako predtým. A keď do nich kopnú ľudia ešte pár ráz, úplne sa stiahnu a sú... kôpka strachu.
So mnou to je podobné. S ľuďmi ako takými je to podobné, no nie rovnaké. Kopú do nás, a my sa necháme. Bolí to, no po čase dokážeme veriť znovu. A znovu... lenže... všetko by bolo tak krásne keby sme mali vyznačenú tú najjednoduchšiu cestu, označenú pravú lásku...
Ach, zamotávam sa.
Vlastne som nad tým nechcela uvažovať. Ako vidíte, pretekám sentimentom.
Ale neprejde minúta aby som nemyslela na NEHO. Na rukách cítim jeho krk, tak ako som ho objímala. Na perách cítim... jeho pokožku. No fakt.
Som blázon.
Nikto na tieto výlevy zvedavý nie je. Ospravedlňujem sa.
Posledná otázka, aby ste aj vy mali nad čím uvažovať...
Naozaj raz každý z nás príde do cieľa?
Damn it. Blúznim. Určite mám teplotu.

Čarovné slovíčko - 1.kapitola

19. august 2010 at 12:13 | Eleanor |  Čarovné slovíčko
Asi nebudete nadšení vývojom situácie... a následným uhasením. Inu, Eleanor keď raz začne, tak ľahko neskončí. Táto kapitola má necelých šesť strán vo worde, a už píšem ďalšiu ^^ Takže Peace, príjemný zážitok.
Venujem Tebe, Kaku!
*žmurká jedným očkom a búcha si kladivom po hlave*

Bum bum, haš haš!

12. august 2010 at 12:13 | Eleanor |  Denník
No, čo napísať?
Popravde, som lenivá, tak lenivá, že sa to nedá ani popísať. Preto tento blog nemá takmer žiadnych návštevníkov, a nikto nečíta, čo píšem... lebo nič nepíšem! :D Celkom vtipná pointa *smeje sa ako blázon bláznivý!*
Povedala som si, že pokiaľ sa môj život nevyvinie tak, ako by sa mal *v preklade tak, ako chce ona* nebudem si viesť blog! Tak! Z trucu!
Ale... keďže... život je pes... tak... no...
Prestanem jachtať!
Niežeby som tento desing nemilovala, pôsobí podľa mňa úplne fantasy a značne vyjadruje obsah tohto blogu... ale dostala som chuť aspoň na týždeň zmeniť ho na obyčajnejší... veď viete... pár rubrík a... prečo sakra melem o blogu? No? Prečo? Akoby som nemohla opisovať môj život, ktorý je stokrát nudnejší... a...
Fajn, asi sa vzdám. Mozgu. Veď ho aj tak nepotrebujem! Podľa mňa, ani kapre nemajú mozgy! No a čo! Žijú si veselo ďalej!
Tak fajn, nebudem klamať. Eleanor už nie je to, čo bývala. Je zvláštne... dystingovaná! A miluje vymýšľanie "rádoby hahahaha" cudzích slov, ktoré niš neznamenajú. Tento článok nemá pointu. Tak ja radšej pridám nejakú tú poviedočku, obrážtek, alebo tak... lebo nikomu sa toto nechce čítať!
Mám pre vás pár PôsobivoSexi odkazov :DD *nevtipná, ale ona si tak nepripadá!*
Kate Voegele a 99 Times je pesnička štýlu, ktorý nemám vôbec rada, napriek tomu som si ju púšťala uplynulé dve hodiny dokola... ak chcete vedieť, od čoho mi tak šibe, môžte si... vyyoutubiť!
Menšie vysvetlenie môjho až príliš psychopatického správania... áno, ó, áno, bezcitný kapor začal cítiť niečo ku kaprovi iného pohlavia (ak teda vezmeme do úvahy že kapre sú aj ženy aj muži... lebo možno že sú len jednopohlavné! Ja neviem, anatómia mi nikdy veľmi nešla, idem to asi vygoogliť, ale myslím, že sú aj ženy aj muži! :D *zabáva sa na sebe*)

Eleanor, ktorá toho o sebe prezradila až príliš a ide googliť!

Koho už len zaujímajú sebestredné reči?

2. august 2010 at 13:35 | Eleanor |  Denník
http:// (Imogen Heap - Kidding. Odporúčam, celý tábor som sa na tú pesničku tešila a spievala si ju na túrach.)
Odpoveď? Nikoho.
No aj tak sem pár vecí napíšem. Vlastne sa cítim reálne vygumovaná. Šťastná a neistá... ale o tom potom.
Takže, napísala som vo vlaku pár riadkov príbehu, ktorý chcem neskôr vydať knižne (a keď bude celý, tak ho zverejním aj tu) ale inak som nemala čas. Som totálne nevyspatá. ĎALEJ - som zmätená. Zatiaľ to nebolí tak, ako presne pred rokom. Ale som neistá a jedna časť mi vraví, že sa mám vzdať, zahrabať a nevychádzať z domu. Druhá časť, niečo ako rozum či čo, mi vraví, aby som prekonala samu seba a nevdzala sa. Nikto, ani ja, ani moja mimoňská sestra v utrpení, nevie, ako to mám chápať. Pretože som nanajvýš... aká? Iná? Nevyrovnaná? Zraniteľnejšia než kedykoľvek predtým? On vie, ako to myslí, a možno že nedokáže pochopiť, že to JA NECHÁPEM.
Stop, stop, stop.
Eleanor už je ticho, tichúčko.
Som mimo, idem písať Čarovné slovíčko a zašiť sa do reality Harryho Pottera. Tam mi bude dobre... ale lepšie? Nie, to rozhodne nie. Nie je tam on.
Nechcem koniec. Chcem to zastaviť, aby sme mohli byť donekonečna spolu, pretože pri ňom moja sociopatia chvíľkami mizne v hlbokých roklinách. Je skoro ako moja sestra. *povzdych*
Veľmi by som niečo chcela, no sama neviem čo. A tento článok nemá veľkú pointu. Vlastne len oznamujem, že som živá, že som tu, ale zničená.
A iná.
Asi.

Eleanor