April 2010

Amanti Nihil Difficile ~ 2.kapitola ~ Kto si?

25. april 2010 at 14:02 | Eleanor |  Amanti Nihil Difficile
Ako v mrákotách sa našla na zemi, vlasy rozviate, drevené parkety pod jej krkom nasiaknuté krvou. Vydesila sa, vyskočila, a narýchlo si prehmatávala hrdlo. Nič na ňom nebolo - žiadne škrabance či modriny, len malá ranka v tvare odtlačku ľudských zubov, a, ako zistila, keď sa pozrela do zrkadla, zaschnutá krv.
Veľmi sa snažila nekričať. Z celej sily sa snažila byť ticho, pokojne, ubezpečovala sa, že sa nič nestalo. Klamala však samu seba. Nechápavo hľadela na prsty na pravej ruke, kde bola hnedá farba. Privoňala k nej - bola to krv, zaschnutá krv, bolo jej snáď viac, než na jej krku. Ešte stále sa snažila nekričať, ale keď pozrela do zrkadla, a hľadela tam na ňu vycivená tvár s vpadnutými čiernymi, démonickými očami, spustila krik.
Od vyčerpania nemohla ani stáť na nohách. Spadla, hlava sa jej točila...prestala dýchať.

Sprievodca z neba - 1. kapitola - Ako to začalo

24. april 2010 at 22:33 | Eleanor |  Sprievodca z neba
Sprievodca z neba
"Tvoj brat, matka a otec zahynuli pri nehode."
Neveriacky som vyvalila oči. Počula som tie slová tak jasne, ako ich povedal - nezamrmlal si ich pod nos, ostro ich vyriekol a zabodli sa mi pod kožu. Cítila som bolesť šíriacu sa mojim telom. Ale stále mi to nedochádzalo, nevedela som, čo to znamená.
Klesla som na kolená, nohy ma už nedržali - mozog vypovedal časť svojej služby, opantala ma bolesť. Nejasne som cítila, že sa ku mne sklonil ten chlap a zašepkal:
"Ale takto to malo byť."

Sprievodca z neba - úvodné slová

24. april 2010 at 22:18 | Eleanor
Príbeh je, myslím, dosť originálny. Aspoň dúfam, že som vytvorila niečo, čo nie je okukané, o to mi šlo. Na začiatku je to trochu zložité, ale dúfam že vás to neodradí.
Odohráva sa na Slovensku, v Bratislave.
18-ročná Zara Kováčová dostane infarkt potom, čo jej oznámia, že jej rodina zahynula pri autonehode. Dostáva sa do neba, vzápätí sa z nej stáva Sprievodkyňa - bytosť, ktorá dohliada na ľudí, aby si neublížili.
Sú dva typy Sprievodcov - Bieli, tí, ktorí ľudí krotia, aby im šťastie nestúplo do hlavy a Čierny, tí, ktorí pomáhajú ľuďom prekonávať ťažkosti.
Dostane úlohu pomôcť 17-ročnej Paule, ktorej ublížil priateľ, ktorý ju podviedol s jej najlepšou priateľkou. Na prvý pohľad jasná vec, lenže to nie je všetko a Paulu toho vo vnútri trápi oveľa viac.
Odrazu sa objaví na scéne Sprievodca Filip, ktorý sa poslal na misiu sám, a Padlí Anjeli, ktorí sa budú snažiť za každú cenu získať Zaru pre vlastné využitie. Najprv to všetko vyzerá, ako typická úloha pre Sprievodcov, lenže čosi sa zmení.
Stane sa čosi, čo nikto nepredpokladal.
Filipa a Zaru niečo donúti ostať na Zemi a unikať pred Padlými, ktorí získavajú prevahu.
Čo sa stane, ak sa nebudú dvaja Sprievodcovia držať tradícií?
Môže Sprievodca umrieť?
Snáď sa vám tento príbeh bude páčiť, aj keď je na začiatku podľa mňa zložitejší na pochopenie *ešte koľko krát to spomenieš?!*
Takže, príjemné čítanie...

Nie je zlé byť bláznom, keď o tom, že ste blázon, viete len vy.

24. april 2010 at 21:56 | Eleanor |  Denník
Takže, Eleanor sa bude snažiť vypotiť niečo pri zmysloch. Ako to často býva, ona pri zmysloch momentálne nie je, takže jej snaha možno výjde navnivoč.
Zistila som, že trpím rozdvojením osobnosti. Pre niekoho to nie je až taká novinka, keďže napríklad moji spolubratia v utrpení v ústave pre duševne vyspelých gymnazistov (kam ja rozhodne nepatrím) so mnou bývajú aj vo fáze A aj vo fáze B, tj., aj keď som jedna polovica, aj keď som druhá. To som si práve  uvedomila... ani neviem, koľko zla som napáchala, keď som nebola fáza A. Alebo B. Neviem, v ktorej som teraz... ale to je fuk. Jednoducho som až teraz zistila, že mám rozdvojenú dušu. Už dlhšie na to poukazovalo niekoľko znakov, ktoré nemožno ignorovať, ako napríklad:
1. na niektoré úkony si nepamätám. Napríklad neviem, čo som jedla na obed. Nadmieru zvláštne, hlavne keď som ani žiaden obed nejedla.
2. sníva sa mi o Voldemortovi. No fakt - o tom Voldym zo Šutra mudrcov, o tom čo žil na hlave. Minule mi niečo hodil, ja som to nechytila, a prebral ma strašne hlasný zvuk "Vššššch!" ktorý tá vec, čo mi hodil, vydala. Nebol skutočný. Len v mojej hlave.
(3.)Občas s Voldym žartujeme. Minule mi vravel niečo o tučniakoch.
4. mám pravidelné nočné pochôdzky. To vysvetľuje tiež, prečo v škole spím. Nie je to nič osobné voči fyzike, matematike, chémií, slovenčine alebo umeniu alebo dejepisu... proste som len unavená.
5. keď zaspávam počujem zvláštne hlasy - to už sa vo mne vymieňajú fázy. Môžem to potvrdiť nahrávkou. (fajn, tak nemôžem, a čo? :D)
Dobre, je mi jasné, že som vás nepresvedčila. Ani seba som veľmi nepresvedčila, ale takto to vytlačím a dám matikárke na stôl, aby som už nemusela navštevovať matematické cvičenia... *to dievča je na dne, verte tomu*
Áno, blbá, blbá, blbááá Eleanor sa dobrovoľne tento ťažký rok zahlásila na matematické cvičenia. Nepovinný predmet.
Niekto mi mal najprv vysvetliť, že nepovinný predmet znamená nepovinne sa prihlásiť, a potom POVINNE chodiť s hrozbou zápisu neospravedlnených dvojhodinoviek a neskorých príchodov! Taktiež som sa mohla poučiť z filmov - nikdy nepodpisovať diablovu zmluvu bez toho, aby som si neprečítala všetko, čo je malými písmenkami. Ale nie, Eleanor sa zahlásila!
A mal pri mne byť právnik, ktorý mal trvať na tom, že pokiaľ neodtestujem jedny cvičenia na vlastnej koži, nezahlásim sa! Ale ANI TEN MI NEPOMOHOL.
Takže teraz, bez možnosti odhlásenia, musím chodiť na tie diabolské hodiny s diabolskou, páchnucou, fúzatou starou babizňou, ktorá ma nenávidí, a ja taktiež nenávidím ju. A jej predmet.
Už dobré tri roky nosím z matiky štvorky na vysvedčeniach. Pch. Myslí si, že len preto, že teraz ma dostala ona, sa to zlepší. Mýli sa.
Hoďte mi pred týmto pondelkom radšej do hlavy kameň. Ďalšie dve hodiny skrátka nevydržím, neprežijem, nezvládnem!
Lúči sa s vami Eleanor na dne...
...ktorá sa mláti pravítkom...
...a kružidlom si bodá pomedzi prsty na stole, ale triafa hlavne prsty...
...ktorá si ide po náplaste...

...neviem aký mám napísať nadpis...

23. april 2010 at 22:09 | Eleanor |  Oznámenia
Vrátila som sa. Vďačím tomu pesničke "Untouched" od The Veronicas, ktorá mi pripomenula písanie FF a celkovo tento blog. Avšak, FF nečakajte. Zatiaľ a asi ani nikdy už nebudú. Mrzí ma to.
Vytvorila som nový desing, aj keď, je tu veľa čiernej... teraz s tým už nič nenarobím, celkom sa mi páči. Nový. Nové začiatky. Tak tak. Eleanor štartuje. Snáď zase zachvíľu neskončí.
Mám plno nových "dielok" takže... ak máte záujem, čas a chuť, budete mať čo čítať. Môj "osobný život" je teraz dosť... ehm... žeby som nekomentovala? Tak.
K tomuto sa nebudeme vyjadrovať, tak to vraví vždy hovorkyňa SNS na obvinenie, že nemenovaného vedúceho SNS videli spievať maďarské pesničky v nie práve triezvom stave. Alebo tiež "ste obyčajní feťáci, toto je smiešne." Lenže to ja nemám prečo povedať.
...
Odbočila som?
Ech... ani nie.
Jednoducho - som späť. A každý tu je vítaný. Prešli tri mesiace, možno viac, neche sa mi to rátať, čo som tu nebola. Ale mne chýba ten čas minulého mája až júla, kedy som veľa písala, a milovala som všetky poviedky, ktoré som čítala, a mala som rada aj tie svoje. A teraz mi to chýba. Vrátila som sa do roviny, kedy sa vypisujem zo starostí poviedkami, a nie som v stave, kedy kvôli zaťaženiu písať nedokážem. Takže... sa vítam.
Wuhú.