January 2010

Čo dodať? Ja vlastne neviem. Naozaj nie...

26. january 2010 at 21:16 | Eleanor |  Oznámenia
Áno, myslím, že ste mohli tak trochu tušiť, že toto príde. A ani mi to veľmi srdce netrhá. Chátra to tu, a ja to už neznesiem.
Nemá cenu písať viac, než je treba, ale ja sa poznám, a je mi jasné ako sa vypíšem. Takže pár vecí...čo mám na srdci.
JE KONIEC.
možno nie definitívny. je možné, že to tu raz prerobím, zmením zameranie, a bude z toho niečo iné.
Jednoducho som vyrástla...no, nie tak celkom, ja asi naveky ostanem malé naivné dievčatko...z písanie TwiFF. A to ma mrzí. Nechcela som, prišlo to samé. Keď píšem tieto riadky, mám pocit akoby som len pred chvíľou písala tie na keynete, o tom, že nie som schopná písania. Ja nie som doteraz. Niečo vo mne sa zmenilo. Neviem, čo presne to je, ale nevidím sa o deň, o týždeň ani o pol roka v písaní poviedok o Edwardovi a Belle.
HEJ, BOLI TO KRÁSNE ČASY.
ale sú fakt preč.
Začalo to nevinne, len odmlka, veď prázdniny, veľa autoriek nič nepísalo. Ale po štvrť roku mi bolo jasné, že väčšina ľudí na mňa, Eleanor, zabudlo. Na keynet neustále prichádzali nové a nové baby, čo pekne a pútavo písali, a Eleanor vybledla. A bolo mi to jedno.
Pokúsila som sa niečo stmoliť, strašne som dúfala, že tie poviedky aspoň dokončím. Nápadov bolo neuveriteľne veľa, ale dopísať, to nie.
Vždy som Remembering chcela použiť pasáž, ktorú som si vymyslela hneď na začiatku...
Keby z Belly už bola upírka a vedela by, aký je Jacob hajzel. S Eddym by ho šli zničiť.
Edward na mňa pozrel, a povedal:
"Mám chuť mu vytrhnúť gule a narvať mu ich do huby."
Edward nikdy nebol vulgárny, ale inak sa to na Jakea asi povedať ani nedalo. Diabolsky som sa uškrnula a zachechtala sa:
"Neboj sa, veď aj na to príde."
Dlho som si to držala v hlave, ale nikdy som sa nedostala v poviedke tak Ďaleko, aby som to tam zakomponovala. Mrzí ma to.
RADA SOM PRE TEBA PÍSALA, LUCIA :)
Vždy, keď som niečo písala, tešilo ma, že si to prečítaš. Bol to super pocit. Keby som sa nezasekla, venovala by som ti celú Cennú... ale hold, zasekla som sa. A nie je to mini psisovateľská kríza, proste s písaním ako takým, s písaním poviedok Twilight FanFiction, je koniec. Už dlho, len som sa bála si to pred sebou priznať. Možno sa zmôžem na epilógy, ale silno pochybujem. Ako som písala vyššie, vyrástla som z toho.
Niečo také, myslím, že písala aj Malika, ešte veľmi dávno. Nechápala som prečo tú úžasnú Moja prababička bola upírka, ktorú tak milujem a čítala som ju od prvej kapitoly na KXe, nedopíše poriadne.
Ale chápem, teraz už hej.
ASI SA BUDEM ĎALEJ VENOVAŤ TVORBE POVIEDOK. OVŠEM VLASTNÝCH, A KEĎ ZNOVU CHYTÍM INŠPIRÁCIU.
azda...lebo sa chcem zapojiť do jednej pisateľskej súťaže, no nie som schopná nič napísať. Proste nápady, nula bodov, skomponovanie niečoho v mojej hlave, tiež nula bodov. Pokúšam sa aspoň písať poviedku o obyčajnom svete, podľa mňa, opis mojich myšlienok a pocitov. A to je dosť zmätená poviedka, ale ľahko sa píše.
No, to trošku možno bočím...
TAKŽE, TAK.
Neviem, čo by som ešte napísala. Nemôžem jednoznačne napísať "budete mi chýbať" keďže som sa vlastne neozývala mesiac, tak by to vyznelo ako lož. Ale budete. Už mi chýbajú tie časy, keď som sa vypisovala. Keď si po sebe čítam pôvodné, počiatočné poviedky, smejem sa. Žiadne čiarky, čudné chyby...myslím, že v písaní som sa zlepšila.
Spoznala som talentované autorky, ktoré si fakt vážim, a ak raz vydajú knihu a ja sa o tom dozviem, budem prvá, ktorá si ju pôjde kúpiť. To nekecám. Teda, ak budem mať peniaze. A ak ma cestou do obchodu nezrazí auto, čo je dosť možné, dnes ma skoro zrazilo. Tri krát. No, to nevadí. Žijem.
Možno sa raz dostaneme do časovej slučky a ja budem znovu písať...nie, nie to asi nie. Už píšem dlho a neviem sa vysomáriť, tak trepem, prepáčte.
Sem asi nepoputujú už žiadne moje výlevy, proste ticho. Prázdny blog, ktorý nezruším. Je plný dôkazovej materiálie o mojej blbosti.
P.Sko:
AND- budem písať, lebo...ma to celkom baví. Teda, už som mesiac nenapísala ani slovko, ale som si istá, že ak sa trošku donútim, pôjde to. Takže klamem, nie je to až taký koniec. Ale z veľkej časti je.
P.Sko2:
Možno písať nebudem. Neviem, nie som si sebou istá. Kaku, ty mi budeš fakt chýbať. Ale ver, že raz ti možno niekto s čudnou prezývkou napíše na blog megadlhý komentár. Bude to blázon už po prečítaní prvých slov. Povieš si, hej, to mi je nejaké známe. To budem ja. Utajený blázon Eleanor. Rada som ťa spoznala (hmmm, niekedy budeme mať výročie kedy som ti napísala prvý komentár, to už je času, naše mlááádííí...možno o pol roka*budeme mať to výročie*? :D) a zistila že nie som jediný blázon na zemi. Bez urážky, dúfam že ma nezlinčuješ.
Takže tak. Koniec. The END. Endé. Možno. Na 90% Vlastne 100, ale možno tu pribudne AND.
Budete mi chýbať. Fakt. Nie je to len veta do vzduchu. Ale písanie FF mi chýbať až tak nebude. Asi si kakám do úst. Ale chápem, čo chcem povedať. Dúfam že aj vy.
Ahoj, vaša El. :D