Splnený sen - 3.kapitola - Halucinácia

15. may 2009 at 19:46 |  Splnený sen

VER...
Hej, verím. Rozbúchalo sa mi srdce. Veď to je to. Verím veciam čo neexistujú. Čo by po správnosti existovať nemali. Vydesene som si sadla. Ako sa to dá vysvetliť? Udalosti posledných hodín ma prinútili premýšľať, či vôbec niečo sa dá vysvetliť. Kniha? Kniha v realite? Upíri? Jeep? Emmet a Alice a Edward, ktorý ma má rád? Teda...možno. Neviem...Nie som si totiž istá či si to naozaj môj mozog nevymyslel. Sedela som a premýšľala. Vtedy som odpadla. Hlava sa mi zatočila...a bola som tam, presne tam kde som chcela byť...

,,Teresa! Prišla si! Ale...čo ti to je???"
,,Neviem. Cítim sa zvláštne. Ja...už dlho som ti chcela povedať...Milujem ťa."
Bolesť v jeho hlase bola badateľná.
,,Už je to blízko. Alice vraví že...Teresa!!!"
Padala som v čudných špirálach a nevnímala som nič okrem ohromného revu vychádzajúceho z Edwarda...

Prebudila som sa. Všade bolo bielo. Posteľ bola biela. Stolík bol biely. Svetlá boli biele. Páchlo to chlórom. Som v nemocnici! Napadlo mi.
,,Harry! HARRY?!"
,,Teresa, tak som sa bál! Tak veľmi ! Našiel som ťa ležať v izbe. Hádzala si sebou a vyzerala ako v tranze. Kričala si že niekoho miluješ. Potom vzlykala že niečo nie je súdené a potom vydýchla. Myslel som že si mŕtva. A aj by si bola, keby mi ten zvláštny hlas nepovedal v telefóne tie slová. ,,Teresa. Nebezpečenstvo. Bojím sa o ňu. Harry, skontrolujte ju." A položil. Bol to totiž muž..."
A mne bolo jasné kto. Ak mi už hrabe prečo to nevyužiť? Vtedy som zacítila vôňu podobnú tej Edwardovej. Zrazu tam bolo chladno. Striaslo ma a nadýchla som sa. A znovu. A znovu... Nevedela som sa tej vône nabažiť. Vstúpil doktor.
,,Teresa! Konečne ťa spoznávam. Vydesila si nás!"
Koho? Koho nás? Harryho a ... koho vlastne? Vtedy sa ku mne nahol ten doktor a zašeptal:
,,Edward sa išiel zblázniť. Myslel že umieraš. Skoro ho to pripravilo o rozum, a Tanyi vynadal za to čo urobila..."
Nemá zmysel komentovať to čo mi povedal. Ja v skutočnosti neviem čo mi povedal. Určite niečo o mojom zdravotnom stave.
,,Prosím? Prepáčte zle som počula..."
Zosilil hlas.
,,Volám sa Carlisle. Carlisle Halleiulah. Som tvoj ošetrujúci lekár."
,,Aká zhoda...Viete, mám knihu kde sa volal jeden upír Carlisle. Ale druhým menom Cullen. Určite ju poznáte..."
Pozrel na mňa ako na šibnutú.
,,Teresa, tykaj mi. Nie všetko je len v knihách, vieš? Teraz sa upokoj, a ja ti dám sedatíva..."
Hovoril kým mi svietil do očí. Takže áno. Je to pravda. Ale čo teraz? Vlna pokoja mnou prešla od korienkov vlasov až po špice nôh.
,,Pospi si. Keď sa vyspíš zavolaj sestru. Budeš môcť ísť domov."
Len čo som zaspala dostala som sa do školy. Sedela som na lavici, okolo mňa bol les a ja som si česala vlasy... Mala som krásnu bielu pokožku. Bola som sklamaná. Dúfala som že sa dostanem niekam kde bude Edward. Cullen alebo Halleiulah? Zrazu som sa prepadla do tmy a počula som len anjelské hlasy. Jeden podľa mňa patril Edwardovi. Druhý Carlisleovi a tretí a štvrtý boli ženské hlasy...
,,Tanya. Ty. Nemáš. Právo. Ublížiť. Mojej. Láske."
Prskal Edward.
,,Snáď by si nemal rád človeka. Obyčajnú...smrteľníčku. Posadnutú knihami o nás."
Pohŕdavý hlas tej ženy ma desil. Asi to bola Tanya.
,,OPOVÁŽ SA TOTO EŠTE RAZ POVEDAŤ, TY KRAVA!"
Vrčal Edward.
Carlisle sa do toho zamiešal:
,,Nehádajte sa. Pozrite na ňu. Je stelesnená nevinnosť a krehkosť. Tanya. Predsa jej nechceš ublížiť."
,,Mám pocit, Carlisle, že presne o to jej ide. Nikdy som veľmi nedôverovala Denaličanom ak mám byť úprimná. Prestaň sa usilovať o Teresin život, Tanya, inak to schytáš odo mňa, a Emmeta tiež. Čo myslíš, s kým bude? S tebou alebo so mnou?"
Rosalie. Tá bola s Emmetom. Nechápem. Edward stále vrčal.
,,Dobre, pardón. Edward ja som ti robila službu. Vsugerovala som jej myšlienky aké si chcel, a dostala som ju vždy k tebe. Tak sklapni. Práve to bolo voči nej nefér, nesnaž sa hodiť vinu na mňa."
,,Tanya, nech to bolo akokoľvek, nemala si právo pokúsiť sa ju zabiť! Vieš že u ľudí sa to musí robiť v spánku! Inak umrú!" Edward zlovestne vrčal. Znelo to ako turbína lietadla.
,,Vymklo sa to spod kontroly. Prepáč.."
No, keby to bolo na mne. Neznelo to 2x úprimne. Zase tá tma a ticho.
Precitla som. Na mojom nočnom stolíku bol papier. Bola to prepúštacia správa z nemocnice.

O niekoľko hodín, doma...
,,Ehm, ocko?"
,,Áno? Bolí ťa niečo? Po odpadnutí by si sa nemala namáhať! Nerozprávaj! Len prikývni a..."
,,OCI! Carlisle, doktor Halleiulah, povedal že som v poriadku. OK... Pokoj, len sa ťa chcem opýtať či by som nemohla ísť pozrieť Sandru."
Upokojil sa a pustil ma. Keď som dorazila, zaklopala som a San mi otvorila...
,,Tess? Čo to tu preboha robíš?"
Vyzerala hrozne. Vysoká, chripčala, sálalo z nej teplo, triasla sa a... Jacob. To meno mi napadlo len tak. Bol vlkolak . Tak mi napadlo keď Cullenovci-Halleiulovci sú skutoční a sú tu, ona môže byť vlkolak. Teraz, a tu. Aj Leah bola vlčica.
,,Prišla som ťa pozrieť, vlčica moja. Tak môžem vojsť?"
,,No...Prečo si prišla? Čo má znamenať to s tou vlčicou?"
,,Je ti jasné, že mňa neoklameš. Toľko krát som ti kázala prečítať si ságu ale ani ťa nehlo. Teraz by si vedela čo sa deje."
Vyzerala ohromená.
,,Odkiaľ-o-tom-vieš?"
,,Sága"
Povedala som to slovo zreteľne a jasne.
,,Verím jej. Edward ma ľúbi. Je skutočný. Preto sa to deje."
,,Ja viem!"vrčala a sipela, prskala a triasla sa."je nebezpečný! Počúvaš sa? Ľúbi ma... Je to pijavica!" Vtedy sa až príliš roztriasla. Bála som sa. Explodovala, srsť pokryla celé jej telo a vrhla sa na mňa. Vzduch naplnilo kňučanie, vrčanie a vzlyky. Potom som už zase-po koľký krát už dnes???-padala do tmy. Ponorila som sa do nej a privítala ju. Umrela som.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.