Remembering - 5.kapitola

16. may 2009 at 11:15 |  Remembering
Vďaka za komentáre, fakt si ich cením a som strašne šťastná že sa vám páči táto poviedka...
(inak ja viem že časovo to príliš nesedí do kníh, ale to snáď nevadí...:D)
Mala som kŕč. Bolelo ma to! Ale stálo to za to. Myslím, no zase nič určité.
Stála som na útese, alebo na čom, a dole dole dole veľmi ďaleko podo mnou bolo rozbúrené more, ovzdušie bolo horúce a dusné, a ja som počula hlas.

"Bella, nerob to." ty tu so mnou nebudeš.
"Bella." zúril hlas. Ale ty tu so mnou nijako nezostaneš.
"Bella, prosím. Sľúbila si mi že nebudeš robiť hlúposti." áno, áno?! Chcel si aby som bola človek, tak sa pozeraj! A skočila som.
Prebrala som sa a vydesene sa stiahla k stene. Pritisla som sa k nej a zosunula sa dolu, zadýchaná, zmätená. Prvý krát som počula vlastné myšlienky, cítila som to čo sa odohralo. Rozplakala som sa a všimla si Edwarda. Áno, je tu aj on, vzchop sa!
"Prepáč ja...prepáč ja som..."
"Si v poriadku?" opýtal sa to tak láskavo a starostlivo až som mala pocit...ticho, žiaden pocit!
"Áno som ja len že...mala som nehodu a nič si nepamätám a v poslednom čase...také záblesky ale bolia...a toto...toto bolo str. str. strašné!" vzlykala som ako malé dieťa. Jediným pohybom sa ma zmocnil, a kolísal sa so mnou v náručí.
"Opíš mi čo si videla, pomôže to."
"Skákala som...myslím že to bolo v La Push...z nejakej skaly. A počula som hlas. A tá strašná bolesť v mojom vnútri. Chcela som ju ukončiť, bolo mi jedno ako, chcela som...počuť ten hlas! Presviedčal ma nech neskáčem ale ja som to urobila. Povedala som...že...že ak zo mňa chce mať človeka má sa dívať. A bolo to. Skočila som a potom som sa prebrala. Prepáč."
Mala som pocit že omdlie alebo sa rozplače. Chvel sa na celom tele, zatínal päste.
"Čo je? Edward!" teraz som ja utešovala jeho. Hladila som ho po vlasoch, po tvári a on prerývane dýchal.
"To je...v poriadku. Naozaj." Vrčal. Pevnejšie ma držal v náručí. Začula som puknutie. Stále vrčal. Vrčal a ja som sa bála. Dvere na chodbe sa rozleteli, vpochodoval dnu Jacob a - čo je to za nový trend??? - tiež vrčal.
"Zmizni od nej ty pijavica! Je so mnou! Daj z nej ruky preč!"
"Ak si to tak želá..." strašne vzlykol, viac si ma pritúlil, ak to bolo vôbec možné, a potom, naraz, zrazu ochabol. Pustil ma a ja som spadla na zem ako handrová bábika, no nebolelo ma to. Bolesť vystriedal šok. Nový chalan stál chrbtom k stene v obrannej pozícií, predo mnou. Ja som bola stále pri stene, a on vrčal. Miešalo sa to aj s vrčaním Jacoba. Obaja zúrili ako zvieratá, tie zvuky nemohli byť ľudské.
Pichlo ma v hlave a vynorila sa ďalšia spomienka.
Tmavá ulica, strach, kroky za mnou. Smiech. Auto. Nejaký chlapi. Strieborné auto prefrčalo popri nás a ja som sa mu hodila na kapotu. "Ty ma už vezmeš alebo tu umriem!" pomyslela som si, vtedy sa otvorili dvere, a vystúpil z nich...EDWARD?!
Ostré svetlo prehlušilo a presvietilo všetko v spomienkach. Ja som sa prebrala a videla tú istú scénu ako pred tým, no tento krát mal Edward otočenú tvár ku mne a skrivenú...niečím.
Všetky moje dohady a domnienky prerušil Jacob. Zavrčal ešte viac a vtedy som sa už naozaj bála. Roztriasol sa. Veľmi sa roztriasol. A vybuchol. O sekundu na to už nestál na mieste na ktorom mal, aspoň na ktorom som si myslela že stál, alebo...no a o dve sekundy som pocítila veľmi tvrdý a myslím že aj zúrivý náraz do mojich rebier zboku, a už som nebola prítomná medzi tými psychopatmi.
Bolo na tom niečo zvláštne...
Ale ja som sa vznášala vo vákuu, bielom, a nič som necítila. A mohla som jasne uvažovať...zrazu sa aj to vákuum so mnou zatočilo -ktovie koľko dimenzíí taký debil ako ja vystrieda- a vytočilo ma to v čudnej miestnosti. Veľmi tmavej, veľmi veľkej... Precitla som, dokonca som cítila strach zo školy, a aj bolenie rebier...akoby som bola zadýchaná, nie akoby mi do nich niečo udrelo...Prostredie v ktorom som sa nachádzala napĺňal chichot.
Otočila som sa odkiaľ prichádza ten šialený smiech, a zbadala som muža, dotrhaného a rozosmiateho. Bála som sa jeho očí. Šiel z nich strach.
Prehovoril...
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.