Nikdy nezranená - 5. kapitola

15. may 2009 at 20:06 |  Nikdy nezranená
Posledné tóny piesne dozneli, a ja som si uvedomila že som hladná. Nejedla som. Heh. Zaškerila som sa sama pre seba, a pomyslela si: Nepila som. No nebola som príliš smädná. No vlastne teraz už áno. Načo som si to pripomínala? Ach. Vône tu boli stále, ale nemala som nutkanie skočiť po nejakom človeku. Nechcela som aby zo mňa bol netvor. Skočila som z okna motela a zachvátila ma bolesť. Pripomenulo mi to ako Edward vyskočil vždy z môjho okna a... Nekončiace sa trápenie len začína. A nikdy neskončí. Victoria mala pravdu. Rozbehla som sa, čakajúc na slzy ktoré sa nedostavili, a ucítila čerstvé jedlo. Puma. Vedela som to. Chňapla som po nej a vycucala ju do poslednej kvapôčky. Puma. Edwardova obľúbená. Zasa som sa len rozplakala a lapala po dychu. Bez sĺz.

Zrazu som ucítila závan niečiej známej vône. No hneď to bolo preč. Vzápätí som pocítila teplé ruky ktoré sa okolo mňa ovinuli.
,,Vedela som to. Bella, Bella, Bella..."
,,Alice!!!" vyhŕkla som a všetok smútok na mňa opäť doľahol. Alice! ALICE je tu, so mnou. Alice. Alice... dokola som si to opakovala a túlila sa k nej.
,,Najdrahšia Bella. Moja milovaná Bella. Moja malá sestrička. Novonarodená. Som tu s tebou, ššš, ššš..."
Ako som si mohla naivne navrávať že minulosť sa nepreleje do prítomnosti a hlavne budúcnosti? Budúcnosť. Takto ma teda Alice našla.
O pár hodín neskôr sme s Alice veselo štebotali ako vrabce na streche. Podarilo sa jej odohnať chmáry toho zla čo okolo mňa panovali. Všetko som jej povedala. Aj ona mne. Vyhýbali sme sa len Edwardovi, ale ani jednej z nás to nechýbalo. Vysvitlo že odišla od Cullenovcov-na pár mesiacov. Snažila sa pred nimi zakryť to, že žijem ako upírka. Mysleli si že som mŕtva. Povedala že všetkým veľmi chýbam. Emmet dokonca začal vzlykať keď ešte nevidela mňa a mŕtvu pumu. No a vzlyká asi doteraz, lebo nepovedala že žijem... Jasné-všetkým okrem Edwarda. Rozhodla sa so mnou stráviť tieto mesiace. A potom mi navrhla, že ak by som chcela, mohla by som sa k nim pridať. Ale nie ako ja. Ale ako... Isabella . Niekto iný. Priezvisko si mám zvoliť sama. Heh - presne viem aké si dám. Ak mám viac trpieť dám si také priezvisko aby mu stále pripomínalo tú ľudskú chuderu Bellu. Ktorú opustil v lese. A ktorá... má odteraz meno Isabella Lionlamb. Zacerila som sa pri spomienke na lúčku, a ako mi povedal že sa hlúpe jahniatko zaľúbilo do zvrhlého leva. Potom prišla bolesť ale Alice mi to nedovolila.
,,Bella, musíš s tým prestať. Ideme na nákupy. Joo!"
s bojovným pokrikom sme sa obe vrhli na nákupy. Alice tvrdila že všetko zaplatí a ja som sa nebránila, keďže peniaze som minula na motel Motel.
Alice si kúpila 3 páry tenisiek nike, jedny adidasky a conversky, ja som ostala len pri 3 pároch conversiek a pumách, potom 3 topoch, 4 tričkách s krátkym rukávom, 3 s dlhým, 8 mikín, 2 šatov, 7 nohaviciach, a kopci doplnkov, šálov, čiapok a sukieň...
Alice ma vo všetkom prevyšovala. Na moje oči mi kúpila modré kontaktné šošovky, takže vytvorila zaujímavý odtieň. Zašli sme do kaderníctva a z mojich vlasov-neupravených a škaredých kaderníčka za menší príplatok vykúzlila priam umelecké dielo. Spokojne som sa obzerala v zrkadle. Mala som čiernu sukňu, čierny top, čierny náhrdelník, náramok a prsteň, bieločierne podkolienky a čierne conversky...Väčšina vecí čo som si kúpila, boli čierne... Zhruba na každý 3 deň mi vyšlo niečo farebné. Vlasy som mala trošku s čiernym melírom, takže boli ešte tmavšie ako obvykle. Boli zostrihané, oči boli tiež iné. Sama som sa nespoznávala. Temná. Ako môj smútok.
Alice sa uškrnula...
,,Temná Isabella Lionlamb. To ho porazí." Nevedela som koho, aj tak si to zašeptala len pre seba. Tak som sa nepýtala. Pritúlila som sa k Alice, a tak sme boli celú noc.2 sestry.
Keď som takáto...Možno by som sa mohla Edwardovi páčiť. Možno...
"Alice? Bude tam aj Edward?"
Jej výraz sa zmenil...
,,Budú tam všetci. Ale veľmi s ním teraz nerátaj..."
Čo to malo znamenať som sa mala dozvedieť omnoho neskôr. Teda-až v Denali.
,,Emmet! Rosalie! Jasper! Esme, Carlisle!" volala len na nich...Na Edwarda nie...
,,Alice! Som šťastný že ťa zase vidm! Chýbala si nám!" Carlisle sa rozbehol k Alice a zabrzdil keď si ma všimol. Kto je to? Presne taký pohľad mal v očiach.
,,Toto je Isabella Lionlamb. Smie sa pridať k rodine? Je vegetarián, tak ako my!"
nadšene hovorila, a vtedy som to zbadala. Alice stuhla, a sthuli všetci naokolo. Jasper ku mne priskočil a zašeptal mi:
,,Bella, len pokoj. Alice mi povedal keď ťa išla nájsť. Ale teraz-pokoj."
Začal na mňa pôsobiť jeho zmeňovačom nálady, avšak ja som ho zablokovala. Chcela som precítiť tú bolesť a čeliť jej. No s takýmto zosypaním som naozaj nerátala.
Objavil sa tam totiž Edward. Vkročil do neviditeľného poľa mojej apatie. Tá sa zmenila na bolesť v okamihu ako moje oko postrehlo že sa naňho lepí blonďavá upírka. On bezvýrazu, obíjmajúc ju okolo pásu prišiel ku nám. A ja som zrazu len postrehla ako sa všetko okolo mňa mihá, a uvedomila si, že bežím preč. Zosunula som sa na trávu niekde v lese a počúvala šum stromov. Rozvzlykala som sa a obíjmala si hruď. Bolo to horšie ako všetko čo som doteraz cítila. Za mnou sa niečo pohlo, a ja som sa otočila. Stála tam príčina tohto všetkého, a veľmi znepokojene na mňa hľadela.
,,Kto si?" opýtal sa Edward.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.