Nikdy nezranená - 4. kapitola

15. may 2009 at 20:06 |  Nikdy nezranená
Zúfalý som prišiel do Denali. Tam bol môj domov. Tanya hneď vyštartovala a objala ma. Zúrivo som ju odsotil a bežal do domu...
Už je tu...Ako to znáša? Braček môj... Emmeta zachvátila ľútosť...
IDIOT! NEMAL SEM CHODIŤ!!! POCHOVÁM HO ZAŽIVA! BELLE UBLÍŽIL SVOJÍM FAKT OBETAVÝM ODCHODOM!!! Rosalie sa rozčuľovala. To ma prekvapilo. Bellu moc nemusela...Ach Bella, milovaná Bella! Ešte aj Rosalie sa hnevá, takže je to vážne. Zaslúžim si to. Ach ona by bola ochotná zabiť ma? Možno by to nebol zlý nápad-nemusel by som ísť do Volteri a zapodievať sa debilnými rečami Ara o mrhaní...

Edward.
Esme povedala v mysli len toľko a vzlykala ďalej do vankúša. Jasper ma upokojoval, Carlisle ľutoval, ale Alice ma prekvapila...
Pridáme 10 gramov korenia, zamiešame a potom dáme porciu do misky, zalejeme a ... Ach Edward, ahoj! Natiahneme si gumené rukavice. Sú vodovzdorné a špina sa nedostane za nechty. Vezmeme ...
Dobre som poznal kedy má takéto myšlienky. Toto moju pozornosť odviedlo od Belly. Prečo mi chce Alice niečo tajiť? Všetko predsa stráca význam... Rozhodol som sa že na ňu prehovorím a sústredil sa. Prešiel ňou tieň, a vedel som že videla ako sa jej na to pýtam... Naša komunikácia je tak prostá!
Nechcem ti nič tajiť. Ale toto... Zrazu som videl úsek. Mŕtva puma.
Alice? Stále sa tvárila veľmi naštvane a vôbec nebrala do úvahy že Bella... že Bella tu nie je... Hnevala sa pre inú príčinu a ja som nevedel akú...
Pozri Edward nemám náladu. Oni sa hnevajú kvôli Belle, ja napokon tiež ale...Toto je už veľa, Edward... Myslela som že ju miluješ. Veď áno! Ďaľšie myšlienky o záhradkárčení... Ak som myslel že práve u mojej malej sestričky nájdem pochopenie, mýlil som sa. Zrazu som začul ako vraví sama sebe...
Ak som myslela že Bella umrela a bolo mi hrozne to čo sa teraz deje je stokrát horšie. Ako jej môže tak ubližovať? Ne-ro-zu-miem tomu. Nechápem ho. Čo si vôbec myslí?! Nenávidím ho. Pôjdem za ňou. Za Bells. Stratila ho ale... ACH! Premiešame a rýchlo vylejeme vodu. Zabijeme Edwarda...NIE! Prelejeme, vylejeme odlejeme nalejeme rozlejeme...
Predtým som bol zmätený, teraz neviem čo sa deje. Ale vedel som že z jej mysle už na nič neprídem.
A Edward? Chcela som ti povedať nech ťa ani nenapadne požiadať Rosalie o smrť-bola by schopná to urobiť. Ale teraz rozmýšľam že by som za ňou zašla sama...
Jasper na ňu prekvapene pozrel, a ja som si prečítal...
Nikdy som ju nezažil tak nahnevanú. Čo sa stalo? Au...tá bolesť čo z nej sála... Alice priskočila k Jasperovi niečo mu povedala, a on v okamihu bol rovnaký ako ona. Začal si skloňovať nemecké pády... Die der das die, ...
Čo sa deje? Opakovala to s každým okrem Rosalie. V jej hlave som počul že Rosalie sa aj tak už dosť hnevá. A vtedy prišla do miestnosti Tanya. Všetky tváre sa otočili k nej a stiahol ich nejaký pocit. Potom som to začul .
Bezcitný somár! Ale...Tanya je kus, musím uznať. Dobrý výber, bráško, ale aj tak je to voči Belle nefér. Ale už nežije takže... Emmet. O čom to trepe? Snáď si nemyslí že s Tanyou. Po Bellsinej smrti?! Ale došlo mi čo si myslí Alice. Videla to. Ale... Nevedel som sa zbaviť pocitu že mi niečo tají. A aj Jasper. Ostatní si mysleli normálne veci, nie recepty ani skoňovanie.
Ak má byť šťastný. Nuž, Bella ostane v mojom srdci. Ľúbila som ju.
Môj syn nerozmýšľa.
To bolo všetko čo som potreboval na to aby som sa spakoval... Rozbehol som sa preč, a vzlykajúc sa ponoril do môjho nešťastia. Schúlil sa na čistine. Nechcem byť s Tanyou. Ľúbim Bells, a to sa nezmení. Zmení sa však budúcnosť. Zajtra pôjdem za Rosalie so žiadosťou o smrť a ak mi nevyhovie pôjdem do Talianska.
Zacítil som vôňu ruže a ľadu, otočil sa a stála tam Tanya.
,,Edward, viem čo sa má stať. Bellu som nepoznala ale ak ju ľúbiš aj po smrti, nedokážem si predstaviť ako si ju musel milovať keď žila. A nedokážem si predstaviť ako by som sa do vášho vzťahu mohla zamiešať ja. Ale sľubujem-pomôžem ti zmeniť budúcnosť. Chcem aby si bol môj priateľ. Nič viac."
Myslela to úprimne, jej myšlienky boli tak čisté a priehľadné. A vtedy som sa na nič nezmohol len ju objať. Ona si to vysvetlila po svojom, a pobozkala ma. A vtedy sa budúcnosť naplnila. Chcel som ju zmeniť. No namiesto toho som sa poddal.
Okolo nás som zaregistroval pohyb a kvílenie. Bola to Alice. Zúrivo sebou šklbala a vrieskala.
,,Nenávidím ťa! Ako si to Belle mohol urobiť? Miluje ťa! Večne ťa bude milovať!"
Nechápal som o čom to...A vtedy som zbadal znovu tú mŕtvu pumu. No Alice tam už nebola aby som sa jej opýtal čo sa deje. Objal som znovu Tanyu, teraz ma už nepobozkala, a rozmýšľal som nad tým, čo mi uniká. Kĺzalo to pomedzi prsty a ja som to nevedel chytiť. Pevne som zavrel viečka a potlačil svedomie. Snažil sa. Nešlo to. To čom Belle urobil bolo neodpustiteľné. Napriek tomu som sa strmhlav vrhol do budúcnosti ktorú som tak veľmi chcel zmeniť...
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.