Nesmrteľná láska - 9.kapitola

16. may 2009 at 10:58 |  Nesmrteľná láska
Zachrápala som. Ráno som vstávala s vedomím, že idem na popravu. Donútila som Taylor, aby odišla z mojej izby. Vyhodila som za ňou aj šaty ktoré dovliekla. Obliekla som sa do gatí, trička, a mikiny. Do stiahnutého žalúdka som nedostala ani sústo.
Chcela som si zobrať mp3jku, BOHUŽIAĽ, od včerajšieho incidentu s pádom na tvár sa sama neopravila. Naštvane som zabuchla vchodové dvere ani som nepozdravila mamu a Taylor, no tie to chápali. Aspoň dúfam. Musím povedať Zoe ako...nie. Ja Zoe nič hovoriť nemusím. Ja už v škole totiž nemám priateľov!

Ale áno, mám! Napadlo mi. Hannah... Ale môžem s ňou o niečom hovoriť? Je to jeho sestra.
Smutne som si vzdychla. Kráčala som po chodbe a ani nepremýšľala. Proste nič, ticho v hlave. Nevšímala som si pohľady ľudí ktorí si mysleli, že chudera Annie je späť. Mali pravdu. Zoe ku mne pribehla a chcela sa ospravedlniť. Keď som na ňu pozrela, videla som pri nej Tomasa. Prudko a prerývane som sa nadýchla, a odkráčala preč. Zosunula som sa pri skrinkách, a snažila sa neúspešne potlačiť myšlienky. Niekto ma studenými rukami objal, a posadil na lavičku.
"No tak Annie, vzchop sa. S Jasonom sme ti vraveli že Tomasa si nesmieš všímať. Zatrpknutý introvert. No taaak, usmej sa." Hannah, ako inak. Snažila sa, pekné od nej.
"Hannah, asi nie je taký introvert keď sa zamiloval do Zoe!" vzdychla som si.
"HA! Vedela som, že ti na ňom záleží!" super.
"Fakt skvelé. Ja ho nepoznám. Zamilovala som sa a neviem do koho."
"Stačí, že to viem ja. Do môjho brata. S ním je to tak isto, nefandi si." ČO???
"Nefandím si, len sucho konštatujem. Buchol sa do Zoe. A kto nie? Keby si videla ako sa včera Zoe vyžívala v obhajovaní ho v SMSkách, a dnes ráno vedľa nej stál keď mi niečo hovorila. Cítila si už pri niekom také...čudné nutkanie v žalúdku? Ktoré ti vhŕňalo slzy do očí? Keď..."
"Pokiaľ viem, včera bol u teba doma a chcel s tebou hovoriť. To ty si ho surovo odmietla."
"No dovoľ? Spadla som do práčky!"
"Uhm, on vedel že si nespadla. Prišlo mu to ľúto že s ním nechceš hovoriť."
"A MNE?! Vidieť ako sa baví so Zoe? Ako ho Zoe obhajuje v SMS... cítim sa ako posledná chudera."
"No a to je ďalšia vec, ktorú by si mala vedieť, Annie." povedala Hannah čudným tónom. Tento tón sa mi vôbec nepáčil.
"AKÁ?!" šokovane som sa na ňu pozerala, očakávajúc najhoršie.
"Včera si netelefonovala a neesemeskovala so Zoe." ALE?!
"ALE?!!!!"
"S mojím bratom." NIE!
"Povedz, že s Jasonom. Prosím. Prosím!" úpela som.
"No to je práve to. Nie s ním. S Tomasom." Zase sa mi svet tak trošku rútil dolu. Ibaže teraz nie kvôli pohľadu na vypracované telo, a krásnu tvár Tomasa Gilberta. Teraz preto, lebo viem že on vie že si myslím že má krásny zadok. Som v prdeli. Len škoda že nie jeho, krásnej a ... Zem sa už po druhý krát v živote nebezpečne nahla, udrela ma, a ZASE som upadla do tmy. Nevnímala som toho príliš. No počula som rozhovor Tomasa a Hannah. Asi sa mi všetko len zdalo...
"HANNAH! ČO SI JEJ SPRAVILA?! PREBOHA SNÁĎ SI JU NE..."
"Upokoj sa! Len som sa jej jemne snažila povedať o tvojich citoch, bohužiaľ sa zrútila keď som jej oznámila že si písala s tebou."
"AKO SI JEJ TO POVEDALA?! PREMÝŠĽAŠ SKÔR AKO NIEČO SPRAVÍŠ, HANNAH?"
"Myslím že ju tak vydesila predstava že vieš že si myslí že máš pekný zadok, že sa z toho zrútila. Veď sa na ňu pozri." povedala Hannah s jemnosťou v hlase.
"Veď sa pozerám. Je taká dokonalá..."
"Pobozkaj ju a netrep. Máš jedinečnú šancu."
"Blázniš? Je to nebezpečné a..."
Nič som už nepočula. Len povzdych a potom sa mojich pier dotkol sneh. Alebo ľad. Neviem. Viem len to, že keď som sa prebrala, kľačal pri mne Tomas.
"Čo tu?.." no on mi len priložil prst na ústa a povedal:
"Prepáč mi že som sa správal ako debil. Nikdy som to nepocítil. Nikdy až keď som ťa zbadal a mozog mi prestal normálne pracovať. Ja...včera som so Zoe hovoril preto, lebo som chcel aby ťa donútila ísť niekam von kde náhodou stretnete mňa no nepodarilo sa to. Naštvala si sa a potom som ti napísal. Nepredpokladal som ani v najmenšom že si budeš myslieť že som Zoe! No a potom...bože keď si so mnou nechcela hovoriť tak sa mi to rútilo pred očami. Všetko. Naraz. Ja som sa...bude to znieť decky ale...zamiloval na prvý pohľad, Annie."
"Ty sa nehneváš že...podľa mňa máš pekný zadok?" rozrehotal sa, a smial sa stále, stále a stále. Schmatol ma majetnícky ale jemne do náručia a privinul si ma.
"Aspoň niečo je na mne pekné, všakže?" zasmiala som sa a odvetila:
"Celý si k zožratiu."
Zatváril sa divne, uškrnul sa, a stále si ma pritískal na hruď. A bozkával do vlasov. Jemne som mu zvierala studený krk. Zrazu šiel okolo Jason a smial sa.
"Keby si ho včera videla doma! Všetkých nás otravoval tým, že sa ti páči jeho zadok, a potom sme ho s Hannah nachytali ako pred zrkadlom tancuje v boxerkách, vrtí zadkom a spieva si I´m too sexy for your body..." rehotal sa a ja som sa zasmiala tiež.
"Fakt?" opýtala som sa s úsmevom.
"No... I´m too sexy bolo najprv. Potom bol ešte prídavok. Smack that." Zase som sa smiala ale to už sa postavil z podlahy, tesne si ma pritískajúc pri jeho tele, a išiel do triedy. Netušila som akej. A v tejto chvíli ma to ani trošku nezaujímalo. Bola som s ním. Tomasom. S jeho dokonalou tvárou. S anjelom, ktorý vošiel na záchody aby ma odtiaľ vytiahol.
Nič som nevnímala. Jemne som sa k nemu pritískala. Vyšli sme zo školy.
"Nemali sme ísť na...na..."
"Nemysli si že keď som konečne s tebou, po tých dlhých hodinách čakania a depresie pôjdem na vyučovanie? Toto je únos, Annie." zasmial sa. Zrazu spoza oblakov vyšlo slnko. Oslepilo ma, a ja som mu na okamih nedokázala pozerať do tváre. Videla som len ako mu tvárou prebehol vystrašený kŕč, a potom bežal spolu so mnou do jeho auta. Položil ma na predné sedadlo, akosi prirýchlo ho obišiel, otvoril dvere, sadol si a zabuchol. Odfúkol si.
"To bolo čo?" opýtala som sa ho pobavene.
"To bol superrýchly únos. Ja len že aby si videla, že nemá zmysel utekať. Mne neutečieš."
"Nedonútiš ma, aby som utekala. Vieš teraz by sa hodilo povedať niečo...dych vyrážajúce, niečo o mojich pocitoch. Lenže niekto sa ma to opýtal v sms a hádaj čo som odpísala? Všetko čo som pokladala za dôležité."
"Hmmm, aké sms? Ach myslíš tie písmenká v mobile? To sú také čudné..."
"Zbláznila som sa do teba na prvý pohľad." povedala som, a potom sa k nemu naklonila. Na ústach som cítila jeho studený dych. Na lícach moju červeň. Čudné. Nikdy sa nečervenám. A potom, v zlomku sekundy som sa k nemu naklonila ešte viac a pobozkala ho. Nikdy som nikoho nebozkávala. Trápne. Čo keď to robím zle?
No on mi zaplietol studenú ruku do vlasov, pritiahol si ma k sebe a nástojčivo mi bozky oplácal. Zrazu, v najlepšom, prestal a hodil sa o dvere auta. Pokúsil sa o úsmev.
"Snáď by to stačilo nie? Aby jeden z nás neurobil niečo čo nechce." prikývla som mu, hoci som vôbec nesúhlasila. Objali sme sa a moja stena už naplno pukla. Netrvalo to ani obyčajné tri dni. Je to ale správne? Veď sa takmer nepoznáme...a to čo cítim je také silné a zdrvujúce...
V mysli sa mi zjavil sen a balíček a to, že sa rozhodnem správne. Pokrčila som nosom a potom upadla do eufórie že som s tak dokonalým chalanom.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.