Nesmrteľná láska - 18.kapitola

16. may 2009 at 11:06 |  Nesmrteľná láska
Pohodila som hlavou. Pár zmien a bude to fajn. Nový byt.
Od mojej premeny ubehol 1. mesiac. Pár krát som sa pošmykla. Mám veľké výčitky. Cítila som pocity mojej obete...a navyše som zistila že dokážem zapaľovať ohne. Emóciou. Preto som podpálila môjho "stvoriteľa" .

V Anglicku som vykradla banku...nemohla som inak, také stvorenie ako ja nebude predsa nejaký sociálny prípad. Ešte stále pátrajú po vinníkovi. Navyše som sa im dostala do systému a prepísala si na účet nejaké peniaze.
Peniaze som potrebovala na novú identitu. Nie som Annabella Ophramová-Fletcherová. Som Loreen. Loreen Waberová. Priezvisko sa mi nepáči, zato Loreen je krásne. Oblečenie. Všetko som nechala v hlúpom penzióne. Prepravu. Letenky tiež niečo stoja... Nový byt. Nové miesto...nové šance.
Zistila som že sa...jagám...na slnku. Takže ľudom asi neprídem úplne normálna. Preto som na severe Ameriky. USA. Portland. Pekné miesto. Musela som uznať. Byt som mala obrovský. S výhľadom na hlavnú cestu. Nulové odhalenie. Oproti totiž neboli žiadne domy, len malé obchodíky, v ktorých predávali rôzne oblečenie a suveníry, prípadne knihy...proste butiky ako sa patrí. Mala som podkrovný byt presklený obrovským oknom. Mal 2 podlažia. Takže ak náhodou zasvieti slnko, skrývať sa nebudem.
Pred dvoma hodinami som sa bola zahlásiť v škole. Je tu veľa rôznych typov, získala som prehľad keď som ich sledovala. Ľahko splyniem s davom. Čo ma iritovalo boli ich hlúpe pocity. Nikoho nezaujímali, ale aj tak som ich musela cítiť, čo je to za spravodlivosť?!
Kúpila som si nové auto. Audi TT S-line, červené, dokonalé, akurát pre mňa.
Milujem rýchlosť, ktorej mám teraz tak či tak požehnane. A ten šok, že nedokážem zaspať. Skúšala som to asi 10 krát po sebe ale nič. Dokonca ani plakať nemôžem. To mi hrozne vadí...vadí mi aj to, že hocikedy v mojej blízkosti začne niečo horieť. Nemôžem za to...proste myslím na Tomasa...a...je to.
Zo zamyslenia ma vytrhol smrad, štipľavý zápach.
Rozbehla som sa do obývačky a začala hasiť sušené kvety. Ty hlupaňa, nadávala som si, toto nikdy neskončí, nesmieš naňho myslieť!
Dohasila som kvety a vyhodila ich do obrovských smetníkov pod barákom, a hore som sa dostala skôr než sa zavreli dvere.
Smutne som si povzdychla a pokrčila plecami. Tento ľudský zvyk mi zostal...asi jediný. Rozbehla som sa do rohu miestnosti kde som si trucovito sadla. A vyprázdnila si myseľ. Teraz bude víkend, no v pondelok...škola. Len dúfam že ako upír nebudem mať potrebu zneužívať ľudských chlapcov ako Tomas ľudské dievčatá...
"NIE!" vykríkla som no bolo neskoro, chytil sa koberec na ktorý som zazerala.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 miška.hanuška miška.hanuška | Email | Web | 16. may 2009 at 11:09 | React

Ahojky!Máš hezký blog!!!
Jestli by jsi měla zájem tak se jukni na můj je celý o kapele Fall Out Boy pokud ti tahle kapela něco říká tak se prosím na můj blog koukni!
Předem mooc děkuju!
(a mooc se omlouvám za reklamu)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.