Nesmrteľná láska - 14.kapitola

16. may 2009 at 11:02 |  Nesmrteľná láska
Nasadla som do taxíku.
Ten ma odviezol na letisko.
Potom lietadlo, tuším.
Nejasne si spomínam...
A teraz som tu v penzióne Leprechaun. Debilný názov, debilné miesto, všetko je na hovno.
Hnusný doktorko, chcel sa mi pomstiť. Nemala som ho uraziť...asi? Je mi to fuk. Nemá to zmysel. Akási tetka mi doniesla tabletky. Zapila som ich silno skepticky. Totiž pochybujem, že mi pomôžu, ale nechám ju v tom. Ach tak čo teraz? Vybalím si tie 2 tričká čo mám? Som nejaká unavená. Idem si ľahnúť, a hotovo.

"Nemyslím že si mala na výber Annie, to tými liekmi". Oh! Zívla som zvalila sa na posteľ a zaspala nerušeným spánkom. Som si istá že mal byť aj bezsenným, no akosi sa to nepodarilo.
"Si talentovaná. Tak preto."
"Zato, že si iný, nemáš právo ničiť...ničiť...to je jedno. Ja už nemám život. Načo sa tu s tebou hnevám?!"
Vykríkla som a hodila sa nejakému chlapovi okolo krku. Zahryzla som sa mu do hrdla a trhla. Odletela mu hlava, preboha! Sto ráz som sa chcela prebudiť, ale nie. Musela som sa stať svedkom toho ako zakladám požiar a hádžem kusy tela toho muža do oňha.
Kusy ako kameň...kusy ako kameň. NIE!
Vykríkla som a prebudila sa. Nenávidím život a odteraz aj sny. Fuj. Taký odporný a morbídny sen. Prešla som k mojej taške, vybalila si tričká, nohavice, a inak som nič nemala. Tak veľmi som túžila počuť hlas Taylor. A Hannah. A Jasona. A jeho hlas. Hlas môjho bývalého nemilujúceho T...nemá zmysel to vysvetľovať. Teoreticky by som mohla počuť len hlas Taylor, prakticky nie. Nemôžem mať kontakt s okolím. Jedine tak sa vyliečim. Haha. Keby som bola OK aj by mi to bolo vtipné, ale ja nie som. Takže nič. Je to trápne ako sa namáhajú. Pretože to čo bolo medzi mnou a ním bolo iné. Určite. Bolo to ako prúdenie elektriny,ako dva magnety, ako dvojčatá ktoré nesmú byť odlúčené. A on to zničil. S Brendou, pochopiteľne.
Mala som to vedieť a nie slepo mu dôverovať. Aj keď...
Z mojej strany to bola závislosť. Bolo to akoby som sa narodila len pre neho. Akoby som mala len žiť pre neho a aj pre neho umrieť. Často mi vravel že musím byť šťastná. A keď si pomyslím na tie časy pred ním. Stačilo aby som o ňom počula a moje telo, moja duša vedela kto to je. Čo pre mňa znamená. Zbúral mi moju stenu a nielen to. Úplne zničil aj pokusy o základy novej. Vytiahol ma nad hladinu. A potom odišiel a nechal ma padnúť na samé dno. Zmenil mi pohľad na svet, svet v ktorom bol on už nebol ten neslávny a škaredý. Mal farby, zmysel, šťastie, bol to skrátka svet v ktorom som chcela žiť, s ním. Nie bez neho. Takže keď odišiel nevzal len seba ale aj farby a...nemá zmysel to opisovať. Ukradol mi moju rodinu, seba, farby, VŠETKO.
Mala by som ho nenávidieť, ale to ja nedokážem. Príliš som ho milovala, bez ohľadu na to aký bol studený a tvrdý, nežný ale čudný...niekedy. Takže treba aby som stále myslela na to aký bol predtým než mi povedal tú strašnú vec.
"Ja...ospravedlňujem sa ti. Ale ja k tebe necítim to čo predtým. Nemám ťa rád." povedal a ja som prestala dýchať. Do očí sa mi drali slzy. "Ale ty nie si zlá len chápeš, nie je to to, čo to bolo predtým. Ten včerajšok ma mrzí. Mal som ti to skôr povedať. Nie sa tváriť... Prepáč Annie."
Rozplakala som sa a hodila sa znovu na posteľ. Svet sa so mnou zakrútil a bola som preč.
"Ann. Počúvaj ma. Musíš byť šťastná. Musíš. Bez ohľadu na to, či v tvojom živote som alebo nie. Nikdy som sa ti nemal zamiešať do citov, prepáč mi to. Prosím. Buď šťastná." Bol to Tomas a mal smutný hlas. Vyzeral hrozne, vyzeral uplakane, vyzeral ako duch. Sedel niekde v lese na nejakom poničenom strome. Zrazu sa tam zjavila Melanie a ťahala ho preč.
"Keď si vynaložil toľko námahy prestaň s tým už konečne! Možno by ťa zaujímalo že Hannah a Jason odcestovali. Inak, Annie, zdravím ťa. Je mi ľúto že to musím urobiť, ale..." začula som Tomasov výkrik a prebrala sa.
Tak Annie, a teraz posúď, ktorý sen bol morbídnejší.
No, našťastie televízor tu mám. Nikdy ho nepozerám, ale niečím musím vyhnať tieto myšlienky z hlavy. Aj tak nikto nepredpokladá že ho použijem. Chvíľku som - kým sa televízor zapínal a automaticky ladil dostupné stanice - rozmýšľala nad slovami ktoré zneli od Tomasa tak skutočne. Buď šťastná. Tak fajn. Vráť sa ku mne, oci, mami, a ty Tomas tiež a budem. Izbu zachvátila úvodná melódia Čarodejníc. Nenávidím také sci-fi. Neexistuje nadprirodzeno. No napriek tomu viem o čo ide v tom seriáli, takže nič neskazím ak si pozriem jednu časť...
Dej bol prekvapujúco podobný tomu môjmu deju. Až na to že Tomas nebol nič nadprirodzené, haha aký vtip. Jedna z troch čarodejníc sa zamilovala do jej anjela a on do nej. No musel ju opustiť, hlavne z toho dôvodu že to bola zakázaná láska a on ju chcel chrániť. Celý čas vedel že je čarodejnica no ona netušila že on je anjel. A on ju opustil. Cha. Pekne. Tomas. Môj anjel ma opustil. Je to rovnaké, až na to, že ja nie som čarodejnica. Ale je on vôbec anjel? Je človek?
Prestaň čudne uvažovať, Annie. Samozrejme že je...je!
No... Ľudia radi jedia, nie sú studení a bieli s kruhami pod očami, ani tvrdí a silní...Si trápna jeden rozchod neznamená že je to...Ale čo tie reči o pravde? Vydesene som sa stiahla do rohu. S novým pocitom. Paranoidným poznaním, ktoré možno nebolo paranoidné.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.