May 2009

Remembering - 6.kapitola

18. may 2009 at 11:08 Remembering
"Tak čo, Bella, nie si rada že tu nie je?" povedal s istou dávkou...uspokojenia? Chcela som otvoriť ústa, že mu odpoviem ale nemohla som. Vystrašene som sa na neho pozerala...prečo to nejde? Prečo nemôžem rozprávať? Zrazu som počula môj hlas ktorý vychádzal z môjho hrdla...
"Som." Hlavou mi prebleskovalo veľa myšlienok, tak veľa, že som nedokázala ani jednu určiť. Trošku som sa od nich izolovala aby som zistila...že toto je moja spomienka. Ja sa nachádzam v mojej hlave. Ale ten strach. Ja sa bojím. Veľmi. Skúsila som sa pohnúť, no zbytočne. Bola som len divák.

Nesmrteľná láska - 20.kapitola

17. may 2009 at 17:54 Nesmrteľná láska
Keď som vykríkla všetci na mňa upreli svoj pohľad.
"Deje sa niečo, slečna?" opýtal sa vyučujúci. Od sústredenia mi takmer vyhŕkli slzy...keby som nejaké mala v zálohe určite sa rozplačem.
"Nie, nie nič."

Nesmrteľná láska - 19.kapitola

17. may 2009 at 17:53 Nesmrteľná láska
Čo môžem robiť...nový život.Povedala som si že budem žiť nový život. Takže na to ani nemysli, Annie, ty skrátka nepokĺzneš! Viac už nie.
Ani ako upír sa nemôžem zbaviť návyku, týkajúceho sa večných slúchatiek v ušiach. Momentálne v nej bežala pesnička Omen-Prodigy.

Písanie

17. may 2009 at 13:58 | Eleanor
...ale musím vás varovať! Som zástancom romantiky a lásky na večné veky. Ak ste ochotní toto riziko podstúpiť, hor sa do čítania! ;)

Songfic - Haunted/Strašidelný

17. may 2009 at 13:12 Jednorázovky
Kelly Clarkson - Haunted

Cenná...ale pre koho? - 1.kapitola - Ako papier

17. may 2009 at 12:55 Cenná...ale pre koho?
S úplnou apatiou som hľadela na svetlo prebleskujúce spomedzi závesov. Vo vzduchu sa ozývali údery hromu. Niekto trénuje...poctivý.
Trochu som zneistela keď sa mi na hlavu zosypali kamienky. Ďalšia spŕška spadla popri okne, kde presvital minimálny lúč svetla, no aj to stačilo na to, aby som si všimla každý detail...
Od každého kamienka sa odrazili lúče. Do všetkých strán. Zhlboka som sa nadýchla, akoby mi ten záblesk mohol priniesť aj trochu čerstvého vzduchu z vonku.

Iná tvorba

16. may 2009 at 11:21 | Eleanor
Básne si píšem autisticky pre radosť, aby som vyjadrila, čo cítim - nejde mi o nejakú dychvyrážajúcu umeleckú hodnotu. A viem, že kresliť mi tiež príliš nejde - aspoň, čo sa týka portrétov, idú mi skôr také abstraktnosti, keď kreslím, čo mi príde na myseľ, takže kritické reči si môžete odpustiť, zbytočne plytváte časom. Som proste taký ten typ... čo kritiku znesie len na veciach, o ktorých si myslí, že mu celkom idú. So...

Cenná...ale pre koho? - Prológ.

16. may 2009 at 11:16 Cenná...ale pre koho?
"Chyťte ju! Rýchlo! OKAMŽITE" Aro vydal rozkaz ktorému sa nedalo vzdorovať. Jane sa prebíjala dopredu k tomu dievčaťu ktoré z posledných síl vzdorovalo svojmu budúcemu osudu. Chrlila blesky do všetkých strán, kričala čudné slová, vyletovala do vzduchu...ale slabla a nemala dosť síl. 23 upírov nezvládala už dlhší čas...

Remembering - 5.kapitola

16. may 2009 at 11:15 Remembering
Vďaka za komentáre, fakt si ich cením a som strašne šťastná že sa vám páči táto poviedka...
(inak ja viem že časovo to príliš nesedí do kníh, ale to snáď nevadí...:D)
Mala som kŕč. Bolelo ma to! Ale stálo to za to. Myslím, no zase nič určité.
Stála som na útese, alebo na čom, a dole dole dole veľmi ďaleko podo mnou bolo rozbúrené more, ovzdušie bolo horúce a dusné, a ja som počula hlas.

Remembering - 4.kapitola

16. may 2009 at 11:14 Remembering
"No ták, Bella, vezmi si tieto, budú ti sedieť!"
"Alice koľko krát ti mám zopakovať že..."
"Bella, Edwardovi by si sa určite páčila, tú farbu má rád, zvlášť na tebe..."

Remembering - 3.kapitola

16. may 2009 at 11:14 Remembering
Edward:
Nemožné. Skrátka nie. To...nevydržím to, Alice má pravdu. Vrátim sa. Možno ma nebude milovať, keď má teraz toho psa. Ale môžem byť jej priateľ...

Remembering - 2.kapitola

16. may 2009 at 11:13 Remembering
"Ty si teraz môj život..." povedal akýsi zamatový hlas. A ja som sa prebudila. Prečo? Bol to tak krásny hlas. Chcem ho znovu počuť!
No nič som nepočula. Povzdychla som si a pobrala sa vykonať ranný rituál. Vyšla som z domu, nasadla do pick-upu a keď som prechádzala cez križovatku, zbadala som červené auto. BMW? Neviem. Kabriolet. Záblesk svetla. No okrem toho nič sa mi v mysli neobjavilo...

Remembering - 1.kapitola

16. may 2009 at 11:13 Remembering
Záblesky svetla...tma...svetlo, tma...
Bolesť v ruke...
"Ruka mi horí, uhaste ten oheň!" kričím. Zobúdzam sa spotená a vydesená.
Ako vždy. Takto je to skoro stále. Snívajú sa čudné veci o lietadlách, a občas ma v nich bolí noha a ruka. A niekedy sa mi tiež sníva ako sa bozkávam s Jacobom. Usmiala som sa. Nový deň! Vstávať, Bella!

Remembering - Úvod

16. may 2009 at 11:12 Remembering
"Bells," zašepkal Jacob nežne a rozhorúčene. "milujem ťa."
"Aj ja teba." zašepkala som mu späť a už sme sa k sebe nakláňali. Zase. Hlavou mi prebehlo niečo, čo som nestihla zachytiť, bolo to príliš rýchle. Dotkla som sa jeho horúcich pier. Rýchlo a prudko sa začali pohybovať v súlade s mojimi. Jeho jazyk skúmal moje podnebie zatiaľ čo mu moje ruky prehrabávali vlasy. Pritisli sme sa k sebe a ja som chcela aby táto chvíľa trvala večne...hoci tu bol čudný, malý pocit nespokojnosti.
Všetko bolo krásne. Boli spolu. Milovali sa. No bola tu vec s ktorou by nikdy nepočítali. Jacob. Pri jednej z mnohých nehôd Bella stratila pamäť. Nespomínala si na nič. A Jacob to využil. Odohnal Edwarda. Cullenovcov. A Bella si nepamätá na lásku jej života, na jej najlepšiu priateľku Alice, Emmetta brata ktorého nikdy nemala, a ani na existenciu upírov alebo vlkolakov.
Dozvie sa pravdu? Bude potrebovať hlavu alebo stačí srdce?

Nesmrteľná láska - 18.kapitola

16. may 2009 at 11:06 Nesmrteľná láska
Pohodila som hlavou. Pár zmien a bude to fajn. Nový byt.
Od mojej premeny ubehol 1. mesiac. Pár krát som sa pošmykla. Mám veľké výčitky. Cítila som pocity mojej obete...a navyše som zistila že dokážem zapaľovať ohne. Emóciou. Preto som podpálila môjho "stvoriteľa" .

Nesmrteľná láska - medzi~kapitola

16. may 2009 at 11:06 Nesmrteľná láska
Ukrývajúc sa v starom dome, hľadiac do rozbitého zrkadla, na tú krásnu bytosť s ostro červenými očami kde bolo vidno každú žilku, som premýšľala.

Nesmrteľná láska - 17.kapitola

16. may 2009 at 11:05 Nesmrteľná láska
Toto je taká...trošku zmätená kapitola, ale budem sa snažiť vysvetliť myšlienky Annie v medzi kapitole...
Prechádzala som po zelenkastom poraste a napriek mojej nechuti ku všetkému, musela som priznať že sa mi to páči. V lese bola príjemná, svieža ale vlhká vôňa. Prestrela som sa na tú zelenú vec-nedalo sa povedať že tráva, ale ani mach, a vdychovala úžasnú vôňu.
Mohla som konečne logicky uvažovať. Nemám Tomasa. Ani otca. Ani matku. Ani Hannah, ani Jasa, ani Mel a ani Willa. Nemám už normálny a hodnotný život. Načo vôbec žiť?! NAČO? Rozvzlykala som sa a začula šuchot v tmavých kríkoch. Super, pomyslela som si, možno ma konečne niečo zožerie. Spokojne som sa natiahla a čakala na smrť. V poslednej chvíli som si uvedomila že to môže byť tak zajac, ako aj medveď, takže si nemám robiť nádeje...
A asi som zaspala.

Nesmrteľná láska - 16.kapitola

16. may 2009 at 11:04 Nesmrteľná láska
Zaklopala som a vstúpila. Dievča si objímalo kolená, a sedelo v rohu postele. Vyzeralo naozaj zúbožene, ale to ja tiež...
"Som Annabella. Annie. Ty si Mariana?" prikývla a postavila sa. Sadla si do kresla a ukázala mi rukou, že si mám sadnúť na jej posteľ. Po chvíľke sa smutne usmiala.

Nesmrteľná láska - 15.kapitola

16. may 2009 at 11:03 Nesmrteľná láska
Hlavou sa mi rozutekali myšlienky ako korálky z roztrhnutého náhrdelníku. Zmocnila sa ma hystéria. Začala som sebou mykať. Vnímala som čo robím, no nedokázala som tomu zabrániť. Prvý krát som dala priechod pocitom a myšlienkam. Nie, neplakala som. Ja som začala ničiť. Rozzúrila som sa. Pretože som si uvedomila že Tomas a jeho rodina neboli ľudia. Boli aj moja rodina a celý ten čas sa nepokúsili mi niečo dať najavo. Celý ten čas sa tvárili...tvárili sa...ACH!
Zúrila som.

Nesmrteľná láska - 14.kapitola

16. may 2009 at 11:02 Nesmrteľná láska
Nasadla som do taxíku.
Ten ma odviezol na letisko.
Potom lietadlo, tuším.
Nejasne si spomínam...
A teraz som tu v penzióne Leprechaun. Debilný názov, debilné miesto, všetko je na hovno.
Hnusný doktorko, chcel sa mi pomstiť. Nemala som ho uraziť...asi? Je mi to fuk. Nemá to zmysel. Akási tetka mi doniesla tabletky. Zapila som ich silno skepticky. Totiž pochybujem, že mi pomôžu, ale nechám ju v tom. Ach tak čo teraz? Vybalím si tie 2 tričká čo mám? Som nejaká unavená. Idem si ľahnúť, a hotovo.